Koordinácia územného rozvoja Bratislavy a susedných rakúskych obcí v projekte BAUM

Obr. 1. Puzzle, ktoré do seba nezapadá Zdroj: autor

Mag. Marek Dinka

Mestá neexistujú v priestore izolovane, vždy sú súčasťou určitej funkčnej mestskej oblasti. Mesto spolu s regiónom, ktorý ho obklopuje, tvoria jeden celok, často ich však oddeľujú administratívne hranice. So zahusťovaním mesta, ale aj okolitých obcí a menších miest a s tým súvisiacou rastúcou mobilitou sa enormne zvýšila aj potreba koordinovať územný rozvoj mesta a okolitého regiónu, ktorý mu . . . → Viac: Koordinácia územného rozvoja Bratislavy a susedných rakúskych obcí v projekte BAUM

Kultúrna krajina a jej ochrana z hľadiska kultúrneho dedičstva

Pamiatková zóna Nitra. Ideové i vizuálne prepojenie prvkov uličného interiéru s krajinnou dominantou kalvárie temer zlikvidovala výstavba obchodných domov v poslednej štvrtine 20. storočia.

Ing. arch. Viera Dvořáková, foto: autorka

Pojem kultúrna krajina je široký a rezonuje postupne vo viacerých oblastiach nášho života. Udomácňuje sa u nás od konca minulého storočia, dnes je už pomerne frekventovaný a hlásia sa k nemu viaceré rezorty, nájdeme ho dokonca v zákonoch. V prípade konkrétneho pripravovaného kroku novodobého zásahu do krajiny sa však ťažko hľadá ten zodpovedný rezort či inštitúcia, ktorá by kvalifikovane a kompetentne vedela zasiahnuť do procesu a usmerniť ho tak, aby výsledok nebol devastáciou prostredia, ale skôr prínosom k jeho vnímaniu a vyzneniu. Viac: Kultúrna krajina a jej ochrana z hľadiska kultúrneho dedičstva

Urbanisticko-krajinárske kontexty tvorby a plánovania urbanizovanej krajiny

Centrum land-artu Art Center Kivik vo Švédsku prezentuje nové umelecké formy vo voľnej krajine. Foto: autorka

doc. Ing. arch. Daniela Gažová, PhD., Zdroj: Urbanita4/2011

Tvorba krajiny a krajinné plánovanie si vyžadujú multidisciplinárny prístup v previazaní na metódy a nástroje územného a priestorového plánovania. Tieto procesy musia pritom zohľadňovať environmentálny aspekt tvorby krajiny a životného prostredia. Krajina, prírodné prvky a štruktúry majú pre existenciu a rozvoj ľudskej spoločnosti východiskový a globálny . . . → Viac: Urbanisticko-krajinárske kontexty tvorby a plánovania urbanizovanej krajiny

Plusy a mínusy: Stopy v krajine

Levoča je významným historickým skvostom krajiny Spiša, ktorej kvalitu a opodstatnenie už dlhé stáročia preveruje čas. Len ťažko uveriť, že v 21. storočí hravo prekričal genia loci majestátnej historickej veduty v krajine „lacný“ prístrešok predajcu pohonných látok a objekty priemyslu a služieb. Ich architektúra v pohľade z príjazdovej komunikácie pôsobí mohutnejšie ako Chrám sv. Jakuba. Foto: Miriam Heinrichová

Ing. Miriam Heinrichová, PhD., Ing. arch. Martina Jakušová, zdroj: Urbanita 4/2011

Krajina je priemetom našej spoločnosti. Vnímať ju s fotoaparátom v ruke je často možnosťou poznávať fascinujúci príbeh histórie a súčasnosti zhmotnený na konkrétnom mieste. Každé obdobie vtláča krajine svoje stopy. Pozrime sa na niekoľko pozitívnych i negatívnych „odtlačkov“, ktoré ostali v krajine ako doklad svojej doby. Viac: Plusy a mínusy: Stopy v krajine

Land-art: Ateliér v prírode, umenie v krajine

Výtvarné dielo v krajine s názvom Someday, I Will Go in my Own Way od Lise Wulff z Nórska

Dva prístupy k tvorbe v krajine na príkladoch z Dúbravice a Detvy

Ing. Veronika Poklembová, zdroj: Urbanita 4/2011

Krajina inšpiruje nielen umelcov, ale aj mnohých vnímavých ľudí k interakcii. Sama je dielom neustále pretváraným a ovplyvňovaným pôsobením človeka a je aj galériou. Je priestorom na vnímanie aj kreativitu. Svojou dynamikou dáva každému zásahu do nej jedinečnosť a neopakovateľnosť. Na . . . → Viac: Land-art: Ateliér v prírode, umenie v krajine

Kalvárie – súčasť obrazu kultúrnej krajiny Slovenska

Kalvária v Banskej Štiavnici – ako z učebnice

Ing. Štefan Lančarič, PhD., foto: autor, zdroj: Urbanita 4/2011

Kalvária nepochybne predstavuje mocný kresťanský symbol. Popri významnom religióznom aspekte, ktorý, pochopiteľne, pretrváva dodnes, je zaujímavé vnímanie kalvárií ako krajinno-architektonického priestoru. Genius loci určitého miesta sa skladá, ak sa to dá tak jednoducho vyšpecifikovať, z viacerých vrstiev, ktoré spoločne pôsobia na vnímanie návštevníka, a . . . → Viac: Kalvárie – súčasť obrazu kultúrnej krajiny Slovenska

Krajinné plánovanie a územné plánovanie – spojenci či rivali?

krajina

Ing. Anna Dobrucká, PhD., Ing. arch. Martina Jakušová, zdroj: Urbanita 4/2011

Krajinné aj územné plánovanie majú vo svojej podstate spoločný cieľ: usilujú sa o zmysluplné využívanie krajiny tak, aby sa optimalizovali všetky zložky v prostredí a zabezpečil sa pritom udržateľný rozvoj a ochrana prírodných kultúrnych hodnôt. Napriek tomu sa v praxi stáva, že obe tieto plánovacie oblasti nie sú koordinované. Ako sa krajinné plánovanie a územné plánovanie podieľajú na tvorbe prostredia? Sú zladené – v právnych predpisoch aj v praxi? Na naše otázky nám v nasledujúcej diskusii odpovedali ekológovia, územní plánovači, krajinní architekti, ale aj zástupcovia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a Ministerstva životného prostredia SR. Viac: Krajinné plánovanie a územné plánovanie – spojenci či rivali?

Mestské zásahy Košice 2011 priniesli svieže myšlienky

Zrušenie časti koryta Mlynského náhonu, jeho transformácia na cestnú komunikáciu, rovnako ako jeho vypustenie v nedávnej dobe negatívne zasiahli do štruktúry mesta. Navrhnutý mestský zásah odporúča obnoviť náhon ako mestotvorný prvok, ktorý by prepojil centrum mesta s rekreačnou zónou Anička. Profil koryta môže byť priestorom rôznych voľnočasových aktivít, môže obsahovať cyklotrasu, letnú scénu, meandre ramena môžu slúžiť na člnkovanie alebo v zime ako hokejové ihrisko. Súčasťou projektu revitalizácie náhonu je parková úprava jeho okolia. Čo fungovalo v minulosti, môže fungovať aj dnes. Autori: Juraj Biroš, Matúš Pajor

Martina Jakušová, vizualizácie: UzemnePlany.sk a autori projektov, zdroj: Urbanita 4/2011

V Košiciach sa 22. novembra 2011 uskutočnila v priestoroch Tabačky Kulturfabrik vernisáž projektov prihlásených do projektu Mestské zásahy Košice 2011 (MZ KE 2011), vizualizácie premien rôznych lokalít v Košiciach, tak ako ich vytvorili samotní obyvatelia mesta Košice. Počas vernisáže prebehol aj krst knihy MZ KE 2011, ktorá má ambíciu stať sa novým kreatívnym manuálom a mapou mesta Košice do roku 2013. Prinášame zopár návrhov, ako by sa mohli zmeniť niektoré priestory Košíc podľa projektov, ktoré vznikli vrámci MZ KE 2011. Viac: Mestské zásahy Košice 2011 priniesli svieže myšlienky

Vyšla nová Urbanita o krajine

Clipboard01

V decembri 2011 vyšlo ďalšie číslo odborného časopisu Urbanita, ktoré sa tentokrát zameriava na krajinu, krajinné plánovanie a tvorbu krajiny. Nájdete v ňom články o základných princípoch tvorby krajiny, o kultúrnej krajine a  jej ochrane, ale aj diskusiu o vzájomnom postavení a prepojení krajinného a územného plánovania mapujúcu názory krajinných plánovačov, územných plánovačov, či predstaviteľov rezortu životného prostredia i dopravy a výstavby. Ďalšie články . . . → Viac: Vyšla nová Urbanita o krajine

Môj názor: Hodnoty a spolupráca v plánovaní urbánneho rozvoja

mth-zha-bl-view04-day-a04-big-image

Ing. Marek Schweigert

V súčasnej dobe sa mesto často vníma len ako sústredená štruktúra geometrických objemov, medzi ktorými by mali existovať isté funkčné a priestorové vzťahy. Na tom nie je nič čudné, keďže mestá boli donedávna plánované direktívne a projektované viac pre autá ako pre jeho obyvateľov, čo je zreteľné najmä v mestách, ktoré sa nevyhli . . . → Viac: Môj názor: Hodnoty a spolupráca v plánovaní urbánneho rozvoja

Stredoveké mesto a verejné priestory

Clipboard02

prof. Ing. arch. Peter Vodrážka, PhD. , zdroj: Urbanita 1/2011

Formálna dokonalosť stredovekého mesta bola značne determinovaná lokálnymi podmienkami územia, na ktorom bolo vybudované. Boli to predovšetkým morfológia územia, smer ciest a vodných tokov, často aj pôvodná staršia zástavba. V našich podmienkach sa stavitelia miest vždy týmto danostiam prispôsobili, čo zvyšovalo malebnosť hmotovo-priestorovej skladby na . . . → Viac: Stredoveké mesto a verejné priestory

Kniha Mestské zásahy Košice 2011 v predaji

Clipboard01

Po úspešnej realizácii projektu Mestské zásahy v Košiciach prichádza na trh obrazová publikácia Mestské zásahy Košice 2011. Tento manuál alebo kreatívna mapa východoslovenskej metropoly, ako ju nazvali samotní editori, obsahuje vyše 60 originálnych architektonických a výtvarných riešení v podaní profesionálov aj entuziastických laikov. Projekt Mestské zásahy Košice 2011, ktorého mediálnym partnerom je aj časopis Urbanita, . . . → Viac: Kniha Mestské zásahy Košice 2011 v predaji

Olympijský park v Londýne

Clipboard01

Ing. Zuzana Hudeková, foto a vizualizácie: archív autorky, zdroj:Urbanita 2/2011

Anglicko sa stane budúci rok hostiteľom Olympijských hier 2012. Práce na dokončení londýnskeho olympijského parku finišujú a už teraz je z každého detailu zrejmé, že si jeho autori dali za cieľ vytvoriť komplex v zmysle myšlienok trvalo udržateľného rozvoja. Projekty, ktoré sa zastavajú na . . . → Viac: Olympijský park v Londýne

Počítačové simulácie pomáhajú pri príprave na povodne

s

Martina Jakušová, grafické prílohy: DHI Slovakia, zdroj: Urbanita 4/2010

Povodne ohrozujú našu spoločnosť čoraz častejšie. Napriek tomu sa zdá, že sú mnohé mestá a obce voči nej bezradné, a aj keď meteorológovia hlásia vytrvalé dažde, nemôžu s tým spraviť nič iné, len dúfať, že sa to neprejaví ničivými povodňami. Nedávno však vznikol . . . → Viac: Počítačové simulácie pomáhajú pri príprave na povodne

Víťazi súťaže o ročné predplatné časopisu Urbanita

obalka

Počas magického dátumu 11.11.2011 o 11:11 hod. sme vylosovali víťazov súťaže o ročné predplatné časopisu Urbanita. Čitatelia, ktorí sa zapojili do súťaže, nám posielali zaujímavé podnety na zlepšenie portálu www.urbion.sk. Keďže prišlo do redakcie množstvo dobrých návrhov, rozhodli sme sa venovať ročné predplatné trom výhercom. Získali ho Bc. Atilla Tóth z Tvrdošoviec, Ing. Ivana Pasečná z Bratislavy a Bc. . . . → Viac: Víťazi súťaže o ročné predplatné časopisu Urbanita

Matúš Vallo: Monoprogramovosť nie je pre mesto dobrá

Clipboard01

Martina Jakušová , Miriam Heinrichová , zdroj:Urbanita 2/2011

Jeden z dvoch zakladateľov bratislavského ateliéru, frontman hudobnej skupiny, spoluautor úspešného projektu Mestské zásahy, ktorý sa po realizácii v Bratislave rozšíril aj do Prahy a Brna a v ktorom vzniklo spolu 323 projektov jednoduchých, pomerne ľahko realizovateľných úprav verejných priestorov. Tvrdí, že dobré mesto je to, . . . → Viac: Matúš Vallo: Monoprogramovosť nie je pre mesto dobrá

Les a vodný režim v krajine

s

doc. RNDr. Ing. Jozef Minďáš, PhD., prof. Ing. Jaroslav Škvarenina, CSc., foto: Jaroslav Škvarenina, zdroj: Urbanita 4/2010

Lesy ako obnoviteľný prírodný zdroj nepredstavujú len zásobáreň dreva a ďalších hmotných produktov, ale majú aj výrazný vplyv na obeh vody v krajine. Ovplyvňujú odtok zrážkových vôd a chránia čistotu vôd. Dosah týchto účinkov sa prenáša . . . → Viac: Les a vodný režim v krajine

Nadstavby rastú ako huby po daždi

Clipboard03

PhDr. Patrik Guldan, foto: autor, zdroj: Urbanita 2/2011

Náš proces územného a stavebného konania má množstvo medzier, ktorými sa „prešmykne“ nejeden stavebný či urbanistický omyl. Dôsledky nekritického povoľovania nadstavieb či vstavieb bytových domov môžeme vidieť takmer všade. V katastrálnom území Nivy, najmä na uliciach Košická a Kvačalova a Dulovom námestí, došlo k výraznému zhoršeniu . . . → Viac: Nadstavby rastú ako huby po daždi

Poslanie architektov a urbanistov pri rozvoji miest a obcí

Clipboard05

Ing. arch. Marta Kropiláková, foto: autorka, zdroj: Urbanita 1/2009

Architektonická činnosť je služba obyvateľstvu. Spoločnosť ju vníma najmä ako tvorbu konkrétnych architektonických diel. Urbanistickú tvorbu však nevníma dostatočne zreteľne. Nosnou úlohou urbanizmu je sledovanie a organizovanie vzťahov nielen medzi jednotlivými architektonickými dielami, ale aj medzi inými spolupôsobiacimi zložkami životného prostredia sídiel. Je úlohou tvorivou . . . → Viac: Poslanie architektov a urbanistov pri rozvoji miest a obcí

Vývoj dopravnej infraštruktúry v strednej Európe po roku 1990

s

Ing. arch. Milan Körner, CSc., zdroj: Urbanita 2/2010

V roku 1990, keď došlo vo východnej časti strednej Európy k významným politickým a ekonomickým zmenám, bola úroveň dopravnej infraštruktúry v tejto oblasti výrazne odlišná od NSR a Rakúska. Na túto odlišnosť najskôr reagovalo novozjednotené Nemecko, kde sa už v roku 1991 prijala koncepcia s názvom . . . → Viac: Vývoj dopravnej infraštruktúry v strednej Európe po roku 1990

Výstava projektov rekonštrukcie Svätotrojičného námestia v Krupine

krupina

V Múzeu Andreja Sládkoviča v Krupine je do konca októbra 2011 prístupná výstava záverečných bakalárskych prác študentov, ktoré sa venujú rekonštrukcii Svätotrojičného námestia v Krupine. Návrhy vznikli v rámci bakalárskych projektov v Ústave urbanizmu a územného plánovania v akademickom roku 2010/2011. Práce sú pre samosprávu vhodným pokladom na diskusiu o charaktere verejných priestorov v meste a pre študentov bola táto skúsenosť zaujímavá vďaka . . . → Viac: Výstava projektov rekonštrukcie Svätotrojičného námestia v Krupine

Revitalizácia vodných tokov

s

prof. Ing. Viliam Macura, PhD., Ing. Ivan Stankoci, foto: Viliam Macura, zdroj: Urbanita 4/2010

Prirodzený vývin toku a civilizácie je vo vzájomnom protiklade, pretože územie, ktoré tok zaplavuje, tzv. inundačné územie, možno považovať za nevhodné na budovanie obydlí alebo akýchkoľvek stavieb. Z hľadiska historického vývoja však ľudstvo svoju výstavbu sústredilo v inundácii tokov. . . . → Viac: Revitalizácia vodných tokov

Najnovšia Urbanita sa venuje revitalizácii brownfieldov

Clipboard01

V októbri 2011 vyšlo jesenné číslo časopisu Urbanita, ktorého hlavnou témou je revitalizácia brownfieldov. Táto široká téma sa týka takmer každého sídla. Nejedna samospráva sa viac či menej úspešne pokúša poradiť si s tým, ako zmysluplne využiť územia po bývalom priemysle, po poľnohospodárskej výrobe či spustnuté obytné zóny. Nefungujúce územia, ktorých využitie sa časom . . . → Viac: Najnovšia Urbanita sa venuje revitalizácii brownfieldov

Prečo je dobré poznať dejiny urbanizmu

prof. Ing. arch. Peter Vodrážka, PhD., foto: Martina Jakušová, zdroj: Urbanita 1/2009

Rubrika Inšpirácie z dejín, s ktorou sa budete v nasledujúcich číslach Urbanity pravidelne stretávať, si nekladie za cieľ encyklopedicky mapovať dejiny urbanizmu a územného plánovania. Skôr vám chce v každom článku predstaviť jeden zo zaujímavých príkladov z histórie, ktoré sú natoľko nadčasové, . . . → Viac: Prečo je dobré poznať dejiny urbanizmu

Prevleky mesta

s

Martina Jakušová, foto: autorka, zdroj: Urbanita 4/2010

Mesto je úžasný živý organizmus. Ak chce architekt presne naplánovať, ako bude pôsobiť jeho budova počas svojho vlastného života, často sa sklame. Mnohokrát je veľkou zábavou porovnať svieže vizualizácie jeho návrhu s reálnymi fotkami urobenými po čase. Oveľa múdrejšie je už pri návrhu uvažovať, s čím . . . → Viac: Prevleky mesta

Vznik stredovekých miest na Slovensku

s

prof. Ing. arch. Peter Vodrážka, PhD., ilustrácie: archív autora, zdroj: Urbanita 4/2010

Ako sa menili hospodárske potreby spoločnosti, postupne vznikali na území Slovenska centrá so špecializovanou remeselnou a banskou činnosťou, v ktorých sa zároveň rozvíjali trhové a obchodné aktivity. Tento proces zákonite naštartoval rast a formoval prvé slovenské mestá v ich plnom hospodárskom zmysle. . . . → Viac: Vznik stredovekých miest na Slovensku

Zákony a etika v územnom plánovaní – predpoklad slušného mesta

Clipboard03

Ing. arch. Jan Komrska, CSc., foto: Miriam Heinrichová, zdroj:Urbanita 2/2011

Takmer každodenne sa stretáme s problémami okolo búrania stavieb, novej výstavby, prestavieb a nadstavieb. Pretváranie a dotváranie je neodmysliteľným znakom mesta a prejavom jeho životaschopnosti, len mŕtve muzeálne komplexy sú nemenné. Pri výstavbe však často dochádza k stretu rozdielnych názorov a k následným rozporom. V . . . → Viac: Zákony a etika v územnom plánovaní – predpoklad slušného mesta

Na prechádzke Bratislavou – Verejné mestské priestory, ktoré nás netešia

s

Martina Jakušová, foto: autorka, zdroj: Urbanita 1/2010

Európske mestá patria chodcom a cyklistom. Automobilová doprava sa postupne premiestňuje do okrajovejších častí, posilňuje a skvalitňuje sa hromadná doprava, verejné priestory sa riešia tak, aby boli pre chodcov a cyklistov čo najpriateľskejšie. Jedného dňa sme sa vybrali na prechádzku Bratislavou s fotoaparátom na krku. Po vytlčených . . . → Viac: Na prechádzke Bratislavou – Verejné mestské priestory, ktoré nás netešia

Generálne dopravné plány – súčasť územných plánov miest

s

Ing. Tatiana Blanárová, zdroj: Urbanita 2/2010

Generálny dopravný plán (GDP) je dopravno-plánovacia dokumentácia, ktorá predstavuje komplexné riešenie dopravného systému sídelného útvaru s väzbami na príslušné spádové územie. V poslednom období sa čoraz väčší dôraz kladie na dopravné plánovanie a jeho význam v súvislosti s územnoplánovacou dokumentáciou. Veľké investície, ktoré vznikajú, nemajú dosah iba na . . . → Viac: Generálne dopravné plány – súčasť územných plánov miest

Rozvoj vidieka v blízkosti mesta – Bratislavský samosprávny kraj

Clipboard01

Ing. arch. Jelena Hudcovská, PhD., foto: Ladislav Findl, zdroj: Urbanita 3/2010

Ak považujeme Slovensko podľa kritérií EÚ za vidiecku krajinu, metropolitný región Bratislavy sa od tejto charakteristiky rýchlo vzďaľuje. Obrovský ekonomický rozvoj Bratislavy za posledných 20 rokov, najvýznamnejší od čias Márie Terézie, sa odzrkadlil nielen na urbanistickej a architektonickej štruktúre hlavného mesta SR, ale . . . → Viac: Rozvoj vidieka v blízkosti mesta – Bratislavský samosprávny kraj