|
|||||
|
prof. Ing. arch. Peter Vodrážka, PhD., foto: Martina Jakušová, zdroj: Urbanita 1/2009 Rubrika Inšpirácie z dejín, s ktorou sa budete v nasledujúcich číslach Urbanity pravidelne stretávať, si nekladie za cieľ encyklopedicky mapovať dejiny urbanizmu a územného plánovania. Skôr vám chce v každom článku predstaviť jeden zo zaujímavých príkladov z histórie, ktoré sú natoľko nadčasové, . . . → Viac: Prečo je dobré poznať dejiny urbanizmu 
Martina Jakušová, foto: autorka, zdroj: Urbanita 4/2010 Mesto je úžasný živý organizmus. Ak chce architekt presne naplánovať, ako bude pôsobiť jeho budova počas svojho vlastného života, často sa sklame. Mnohokrát je veľkou zábavou porovnať svieže vizualizácie jeho návrhu s reálnymi fotkami urobenými po čase. Oveľa múdrejšie je už pri návrhu uvažovať, s čím . . . → Viac: Prevleky mesta 
prof. Ing. arch. Peter Vodrážka, PhD., ilustrácie: archív autora, zdroj: Urbanita 4/2010 Ako sa menili hospodárske potreby spoločnosti, postupne vznikali na území Slovenska centrá so špecializovanou remeselnou a banskou činnosťou, v ktorých sa zároveň rozvíjali trhové a obchodné aktivity. Tento proces zákonite naštartoval rast a formoval prvé slovenské mestá v ich plnom hospodárskom zmysle. . . . → Viac: Vznik stredovekých miest na Slovensku 
Ing. arch. Jan Komrska, CSc., foto: Miriam Heinrichová, zdroj:Urbanita 2/2011 Takmer každodenne sa stretáme s problémami okolo búrania stavieb, novej výstavby, prestavieb a nadstavieb. Pretváranie a dotváranie je neodmysliteľným znakom mesta a prejavom jeho životaschopnosti, len mŕtve muzeálne komplexy sú nemenné. Pri výstavbe však často dochádza k stretu rozdielnych názorov a k následným rozporom. V . . . → Viac: Zákony a etika v územnom plánovaní – predpoklad slušného mesta 
Martina Jakušová, foto: autorka, zdroj: Urbanita 1/2010 Európske mestá patria chodcom a cyklistom. Automobilová doprava sa postupne premiestňuje do okrajovejších častí, posilňuje a skvalitňuje sa hromadná doprava, verejné priestory sa riešia tak, aby boli pre chodcov a cyklistov čo najpriateľskejšie. Jedného dňa sme sa vybrali na prechádzku Bratislavou s fotoaparátom na krku. Po vytlčených . . . → Viac: Na prechádzke Bratislavou – Verejné mestské priestory, ktoré nás netešia 
Ing. Tatiana Blanárová, zdroj: Urbanita 2/2010 Generálny dopravný plán (GDP) je dopravno-plánovacia dokumentácia, ktorá predstavuje komplexné riešenie dopravného systému sídelného útvaru s väzbami na príslušné spádové územie. V poslednom období sa čoraz väčší dôraz kladie na dopravné plánovanie a jeho význam v súvislosti s územnoplánovacou dokumentáciou. Veľké investície, ktoré vznikajú, nemajú dosah iba na . . . → Viac: Generálne dopravné plány – súčasť územných plánov miest 
Ing. arch. Jelena Hudcovská, PhD., foto: Ladislav Findl, zdroj: Urbanita 3/2010 Ak považujeme Slovensko podľa kritérií EÚ za vidiecku krajinu, metropolitný región Bratislavy sa od tejto charakteristiky rýchlo vzďaľuje. Obrovský ekonomický rozvoj Bratislavy za posledných 20 rokov, najvýznamnejší od čias Márie Terézie, sa odzrkadlil nielen na urbanistickej a architektonickej štruktúre hlavného mesta SR, ale . . . → Viac: Rozvoj vidieka v blízkosti mesta – Bratislavský samosprávny kraj 
Ing. arch. Stanislav Babčan, foto: mesto Nitra Nitra je v súčasnosti jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich miest Slovenska. V minulom storočí bola známa najmä ako mekka poľnohospodárstva s vysokými školami, vedecký-mi inštitúciami a tradičným medzinárodným poľnohospodárskym veľtrhom. V súčasnosti má potenciál stať sa periférnou súčasťou hlavnej štruktúry štátu, ťažiskom bratislavsko-trnavsko-nitrianskeho osídlenia. Viac: Nitra: silný potenciál má bytová výstavba 
prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD., obrázky: archív autora, zdroj: Urbanita 1/2009 V dejinách stavby miest sledujeme dva základné princípy rozvoja – neplánovitý a plánovitý. Neplánovitý vývoj nesie so sebou – a to najmä dnes – riziká vyplývajúce z nekoordinovaného a živelného vývoja. V minulosti však tieto riziká neboli až také veľké ako dnes . . . → Viac: Stavebný poriadok Kráľovstva českého a súčasný stavebný zákon – niekoľko inšpiratívnych porovnaní 
Ing. Milan Ondrovič, PhD., Ing. Peter Rakšányi, PhD., zdroj: Urbanita 2/2010 Najnovšie snahy ekologizácie a znižovania skleníkových vplyvov zasahujú aj oblasť rozvoja miest. Práve mestá sa vyznačujú vysokou spotrebou energií, na ktorej sa doprava a sprievodné služby podieľajú až 50 percentami. Samotná doprava vo veľkej miere prispieva k energetickej náročnosti, znižovaniu bezpečnosti, vypúšťaniu emisií . . . → Viac: Urbanistické projekty Európskej únie na Slovensku 
Doc. Ing. arch. Mária Samová, PhD., Ing. arch. Lea Rollová, PhD. , zdroj: Urbanita 2/2011 Poznanie princípov udržateľného rozvoja verejného mestského prostredia nám ponúka veľkú šancu, ako zabrániť humánnym a kultúrnym stratám. Je zrejmé, že udržateľný rozvoj možno zabezpečiť, len ak si tvorcovia týchto priestorov plne uvedomia svoju sociálnu zodpovednosť. Nová stratégia tvorby . . . → Viac: Nové paradigmy tvorby miest pre všetkých 
Ing. arch. Juraj Berdis, PhD., foto: Martina Jakušová V poslednom desaťročí sa akoby roztrhlo vrece s veľkoplošnými reklamami po celej Bratislave. Obchodné informácie nás bombardujú zo všetkých strán a zo všetkých médií. V mestskom prostredí si na reklamné pútače vyberajú čoraz vyššie polohy a väčšie plochy. Treba predsa byť čo najviditeľnejší. Aby sa človek . . . → Viac: Môj názor: … a chráň nás od zlého, amen, alebo koľko reklamy je v meste už priveľa? 
Prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc., zdroj: Urbanita 2/2011, foto: autor Urbánna slušnosť nie je v odbornej komunite zaužívaným slovným spojením ani všeobecne akceptovaným pojmom. Oproti demokratickým a etickým aspektom architektonických diel a mesta sa o nej dosiaľ uvažuje len zriedka. Sám pojem slušnosť nie je dostatočne vyjasnený ani v kontexte, kde sa využíva . . . → Viac: Návrat k urbánnej slušnosti 
Ir. Ing. Egon Steuer, zdroj:Urbanita 1/2011 Rozsiahla mestská štvrť Bijlmermeer na juhovýchode Amsterdamu sa začala stavať na zelenej lúke v 60. rokoch minulého storočia. Budovy mali desať poschodí a sú umiestnené do tvaru včelích plástov. Betónová štruktúra budov bola typickou estetikou tej doby. Zámer projektantov vybudovať moderné . . . → Viac: Bijlmermeer – mestská štvrť, ktorá sa vyvíja viac ako 40 rokov 
PhDr. Klára Kubičková, PhD. zdroj: Urbanita 1/2011 Z významných prvorepublikových funkcionalistických architektov môžeme menovať iba niekoľkých [1], ktorí dosiahli nadpriemerné architektonické výsledky bez zmeny svojho architektonického jazyka aj v dobe práce socialistických projektových ústavov a zmenených a oklieštených stavebných technológií. Nepochybne medzi nich patrí Michal M. Scheer (1902 – 2000), ktorý sa prejavil v . . . → Viac: Vznik sídliska Chrenová I v historických súvislostiach 
Ing. arch. Vladimír Jarabica, zdroj: Urbanita 1/2011 Koncom 60. a začiatkom 70. rokov 20. stor. zaznamenáva Nitra výraznejší hospodársky rozvoj; v pôvodne agrárnom meste sa výraznejšie presadzuje rozvoj priemyselnej výrobnej zložky. Prudký hospodársky rozvoj mesta si vynútil prípravu nového smerného územného plánu, ktorý opúšťa líniu prestavby starého mesta a rozširuje novú obytnú zástavbu na . . . → Viac: Chrenová I v Nitre 
Ing. Peter Rusina, foto: autor, zdroj: Urbanita 4/2010
Prevencia je vždy najúčinnejšou metódou obrany pred negatívnymi účinkami a nie je to inak ani pri povodniach. Preventívne protipovodňové opatrenia sú súčasťou územného plánovania – musia byť v súlade s územným plánom a pri jeho návrhu sa, samozrejme, s protipovodňovou ochranou musí počítať. Pre územné plánovanie je charakteristická procesnosť, ktorá vyplýva z potrieb neustáleho zosúlaďovania požiadaviek zo strany vlastníkov, užívateľov, správcov, ale aj dotknutých organizácií, podnikateľov, odborníkov a ďalších subjektov.
Igor Krpelán, foto: Miriam Heinrichová, zdroj: Urbanita 2/2011 Pre rozvoj našich miest je príznačná nízka úroveň výkonu štátnej stavebnej správy. Mnohé neresti územného a stavebného konania má na svedomí aj nedôslednosť ustanovení stavebného zákona a možnosť jeho benevolentného výkladu. Neudržateľný stav si uvedomujú aj kompetentní a úsilie o nový stavebný zákon sa stalo aktuálnou . . . → Viac: Môže pri zle nastavených zákonoch vznikať slušné mesto? 
Martina Jakušová, Miriam Heinrichová, zdroj: Urbanita 2/2011 Začiatkom júna tohto roku zvolilo mestské zastupiteľstvo na mimoriadnom rokovaní novú hlavnú architektku Bratislavy. Nahrádza tak vo svojej funkcii doterajšieho hlavnéhoarchitekta Štefana Šlachtu a mala by mať väčšie kompetencie aj silnejšie prepojeniena ostatné zložky magistrátu, ktoré sa venujú územnému plánovaniu a rozvoju mesta.Sama prichádza s ambíciou pohnúť . . . → Viac: Ingrid Konrad: Mesto musí byť tým najlepším investorom 
Martina Jakušová, foto: autorka, zdroj: Urbanita 2/2011 Prednedávnom sa Slovensko zhostilo úlohy organizovať svetové majstrovstvá v hokeji a napriek kritickým očakávaniam a rôznym publikovaným katastrofickým scenárom sa v rámci organizačného zabezpečenia odohrávali viac-menej k spokojnosti všetkých. Košice aj Bratislava sa v rámci svojich možností snažili počas šampionátu premeniť na predpokladaných najčastejších trasách pohybu návštevníkov . . . → Viac: Naším objektívom: Hokejová Bratislava 
Začiatkom júla 2011 vyšlo nové číslo odborného časopisu Urbanita, ktoré sa zameriava na urbánnu slušnosť – venuje sa prejavom slušnosti alebo neslušnosti v mestskom prostredí a ohľaduplnosti či ignorácie potrieb ľudí v mestách v architektonických a urbanistických prostriedkoch. Nájdete v ňom články o navrhovaní bezpečných miest a miest pre všetkých – bez bariér, ktoré často znemožňujú hendikepovaným ľuďom kvalitné (a . . . → Viac: Vyšla nová Urbanita o urbánnej slušnosti 
Ing. arch. Anna Kršáková, foto: autorka Program obnovy dediny (POD) je známym a úspešným nástrojom na rozvoj vidieka vo vyspelých štátoch Európy a od roku 1998 prebieha aj na Slovensku. Základným cieľom tohto procesu je zachovanie identity sídiel, krajiny a kultúry vidieka. Usiluje sa o vytvorenie ekonomických, organizačných a odborných predpokladov na to, aby . . . → Viac: Program obnovy dediny na Slovensku 
Ing. Rudolf Surový, Zdroj: Urbanita 2/2010 V súčasnosti je pojem doprava (pod týmto pojmom treba rozumieť celý zložitý proces) jedným z najfrekventovanejších slov používaných medzi širokou verejnosťou. Doprava je často kritizovaná,a zatracovaná ako narušiteľ životného prostredia aj životného štýlu. Pri cestovaní vznikajú veľké zdržania bez ohľadu na to , či je to cesta do . . . → Viac: Doprava – rozhodujúci faktor mobility 
Martina Jakušová, Anna Salvová, Zdroj: Urbanita 4/2010 Pozemkové úpravy sa dnes považujú za optimálny spôsob, ako obnoviť kataster nehnuteľností. Hovorí to doc. Ing. Miroslav Dumbrovský, CSc., z Ústavu vodného hospodárstva krajiny na Stavebnej fakulte VUT v Brne. Zároveň však upozorňuje na to, že popri konsolidácii vlastníctva umožňujú pozemkové úpravy vytvoriť polyfunkčný systém prvkov v . . . → Viac: Pozemkové úpravy vo vzťahu k protipovodňovej ochrane 
prof. Ing. arch. Michal Šarafín, Ing. arch. Peter Rudinský, Zdroj: Urbanita 1/2010 V dnešných meniacich sa časoch hľadá vidiek svoju tvár. Diskusia medzi urbanitou a ruralitou je neodkladná, osobitne v kruhoch našej profesie. Na vrchole pyramídy otázok tohto zamerania objavíme tajuplné slovo – pomešťovanie, ktoré nie je len pojmom sociologického dobrodružstva. Pomešťovanie je vážnou . . . → Viac: Pomešťovanie – hrozba či nevyhnutnosť? Verejné priestranstvá na vidieku 
Doc. PhDr. Dagmar Petríková, PhD., foto: Martina Jakušová Obytné súbory z druhej polovice minulého storočia nazývané sídliská predstavovali významnú etapu vo vývoji slovenských miest aj vo vývoji bývania. Vznikali ako riešenie kvantitatívneho nedostatku bytov a narastajúcich problémov s bývaním. Prvé sídliská na Slovensku boli spojené s procesmi industrializácie a urbanizácie, ale neskôr v 70. . . . → Viac: Sídliskové premeny – sociologická reflexia 
Martina Jakušová Naše panelákové sídliská by niekto najradšej zmazal z mapy, iní ľudia v nich spokojne žijú a oduševnene vymenúvajú výhody, ktoré sídliská majú. Tak ako sa medzi verejnosťou líši pohľad na ne, nachádzame aj úplne odlišné zásahy, ktoré sa v sídliskách v súčasnosti realizujú. Odfotili a popísali sme niektoré z nich.
. . . → Viac: Ako sa menia sídliská 
Michal Marcinov, foto: archív MED Sídlisko Hliny v Žiline začalo vyrastať po roku 1952 na nezastavanom priestore medzi nemocnicou, mestskou tržnicou a vilovou štvrťou Malá Praha. Predchádzalo tomu víťazstvo Jozefa Peňáza z roku 1929 v urbanistickej súťaži s regulačným plánom Žiliny, ktorý sa venoval vývoju mesta až do roku 2000. Po 30 rokoch sa . . . → Viac: Žilinské sídliská Hliny: koncept, ktorý overil čas 
Ing. arch. Alena Kubová-Gauché, PhD.
Ak ide o plány do budúcnosti, „dnes nie je otázkou koncepcie mesta, čo je centrum, ale to, čo ho obkolesuje. Treba sa oslobodiť od myšlienky, že je len centrum a predmestie“, zdôrazňujú Bernardo Secchi a Paola Vigano, talianski architekti a urbanisti, ktorí sa na pozvanie francúzskeho prezidenta . . . → Viac: Premena predmestských sídlisk ako stratégia rozvoja 
Ing. arch. Tomáš Sobota, foto: autor Ako vodič a zároveň človek, ktorý chodí (a jazdí) s otvorenými očami, už dlhodobo neviem pochopiť, ako je možné, že sa vďaka viacerým nešťastne riešeným zásahom stala jedna z najfrekventovanejších križovatiek v Banskej Bystrici doslova hrozbou z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky. Križovatka ulice Československej armády a Námestia slobody . . . → Viac: Naším objektívom: Námestie v Banskej Bystrici |
 
|
||||
|
© 2012 Inštitút urbanizmu a územného plánovania URBION - Všetky práva vyhradené. Akékoľvek kopírovanie textov a grafických častí internetovej stránky a časopisu Urbanita je povolené len so súhlasom URBIONu. Názory publikované v článkoch nemusia vždy vyjadrovať stanovisko redakcie a URBIONu. Za správnosť a pôvodnosť uvedených informácií a komentárov zodpovedá autor. URBION si vyhradzuje právo redakčnej a jazykovej úpravy textu a výberu fotodokumentácie. RSS
|
|||||
Najnovšie komentáre