Komentáre k URBION

Komentár k Seminár o krajinných výstavách sa stal podnetom k ich realizácii od Anna Dobrucká

Anna Dobrucká — Wed, 22 Feb 2012 17:47:27 +0000

Vážený pán kolega, správne ste to odhadli – Program krajinných výstav je vo vývoji. Odborná verejnosť sa prakticky už od roku 2006 snaží o presadenie tejto myšlienky na Slovensku. Vďaka ústretovosti organizátorov seminára sa nám podarilo trocha spropagovať krajinárske výstavy. Avšak závery seminára sú jedna vec a skutočný posun tejto myšlienky je druhá vec. Dúfame, že nájdeme podporu u kompetentných a Program krajinárskych výstav by sa mohol stať jednou z priorít programovacieho obdobia 2014-2020. Či to však tak bude – to je otázne, to závisí od mnohých faktorov. Ako ukázal seminár, odborná verejnosť tento Program podporuje a dúfam, že budú nasledovať i ďalšie kroky na jeho podporu. Budeme postupne informovať prostredníctvom tejto stránky o krokoch i o úspechoch či neúspechoch pri presadzovaní Programu krajinárskych výstav. Prajem pekný deň. Dobrucká.

Komentár k Seminár o krajinných výstavách sa stal podnetom k ich realizácii od Dano

Dano — Wed, 22 Feb 2012 08:29:07 +0000

Dobry den,
vzhladom na to, ze uz par rokov sa venujeme danej tematike /v plnom rozsahu, ako ste uvadzali vyssie, takmer vo vsetkych jeho bodoch/ v istej MC v BA, chcel by som sa spytat, na koho by som sa mohol v tejto veci obratit skrz dalsich podrobnejsich informacii a ci uz su alebo sa len planuju nejake granty pre dany ucel /krajinarske vystavy a realizacie verejnych priestorov/. Aj ked chapem, ze zatial tento seminar mal byt pravdepodobne len “spustacom” tychto dalsich procesov.

Dakujem

Komentár k Diskutujte k tézam nového stavebného zákona a zákona o vyvlastnení od Igor Krpelán

Igor Krpelán — Wed, 22 Feb 2012 08:24:35 +0000

Moje odporúčania využiť možnosť dodatočného povolenia stavby, bez riadneho stavebného konania sa osvedčili. Tento spôsob legalizácie stavieb má podporu aj na stavebných úradoch. V súčasnosti mám viacej zákaziek ako keď som považoval riadne stavebné povolenie sa samozrejmosť. Záujem o dodatočné stavebné povolenie majú najmä tí, ktorí nemajú majetkoprávne vysporiadaný stavebný pozemok. Stavanie bez riadneho povolenia, hoci aj bez práv k pozemku, prevažne nie je v rozpore s verejným záujmom! Túto nadštandardnú stavebnú demokraciu už nemôže prekonať žiadne zjednodušovanie stavebného zákona. Nepochybujem, že o udržanie súčasného spôsobu výkonu stavebného práva sa kompetentní budú usilovať aj v budúcnosti. Vopred ďakujem.

Komentár k Nová metodika spracovania územného plánu obce – vyjadrite svoj názor od Ing. arch. Martin Baloga, PhD.

Ing. arch. Martin Baloga, PhD. — Tue, 21 Feb 2012 15:22:36 +0000

Dobrý deň,

ďakujeme za pripomienky. Ide o pracovný dokument, nie o jeho finálnu verziu, ktorý sa tvorí v spolupráci s odbornou verejnosťou a v súlade s novým pripravovaným stavebným zákonom. Momentálne sa vyhodnocujú zaslané pripomienky. Vyhodnotenie pripomienok, ako aj ďalšie príspevky, ktoré vznikú na prezentácii v Košiciach budú publikované na stránkach Urbionu.

Každý príspevok a spoluprácu samozrejme vítame.

Komentár k Projekt TICAD – Rozvoj povodia rieky Tisa finišuje od Martin Jerguš

Martin Jerguš — Wed, 15 Feb 2012 11:42:47 +0000

Ďakujem pekne za reakciu za Urbion. Som vďačný, že existuje tento priestor a informácie sa šíria aj vďaka Vášmu zapojeniu. Aj keď projekt nepoznám podrobne, verím, že ako celok bude užitočný. Aj Útvar hlavného architekta mesta Košice má v kompetencii územný rozvoj, s Jožom Mackom sme sa o spolupráci aj bavili, ale bohužiaľ, k nej nakoniec nedošlo. Som presvedčený, že pri vyhodnocovaní projektu sa bude posudzovať aj šírka partnerstva a zapojenosť “stakeholderov”. Mesto Košice reprezentuje štvrť milióna obyvateľov, ktorí žijú v povodí Tiszy. Venujeme sa téme rieka v meste, zaoberáme sa problematikou vody v meste intenzívne posledných 15 rokov, máme k tomu čo povedať a chceme mať istotu, že sa o území, na ktorom žijeme nebude hovoriť bez nás.

Komentár k Nová metodika spracovania územného plánu obce – vyjadrite svoj názor od Aleš Baláži, Mária Krumpolcová, Juraj Krumpolec, Anton Supuka

Aleš Baláži, Mária Krumpolcová, Juraj Krumpolec, Anton Supuka — Mon, 13 Feb 2012 12:33:28 +0000

V súvislosti so spracovávaním novej Metodiky územného plánu obce a verejnou výzvou na vyjadrenie názoru k publikovanému dokumentu (12.11.2011 na stránke http://www.urbion.sk/metodika-uzemneho-planu-obce/) Vám zasielame nasledovné spoločné stanovisko.

Absenciu metodiky, zohľadňujúcu potreby súčasnej praxe, vnímame ako dlhodobo neriešený problém a chýbajúci element pri tvorbe a spracovávaní územnoplánovacej dokumentácie. Vzhľadom na výrazný vývojový posun v tejto oblasti (vedomostný, technologický, spoločenský) je metodika nevyhnutnosťou a preto oceňujeme každú aktivitu smerujúcu k riešeniu tohto problému.

Z titulu dlhodobej praxe v oblasti územného plánovania, legislatívnej, metodickej a metodologickej činnosti v obore, rozhľadu v oblasti pôvodnej a aktuálnej metodickej podpory u nás aj v zahraničí a dlhoročných skúseností s digitálnym spracovaním územnoplánovacej dokumentácie formulujeme nasledovné kritické zhodnotenie uverejneného dokumentu.

Zásadné a konkrétne výhrady:

Legislatíva
Návrhu metodiky chýba legislatívna väzba na stavebný zákon, zákon o NIPI a ďalšie zákony, s ktorých prvkami dokument pracuje.

Metodológia
Návrhu metodiky chýba metodologická báza popisujúca spôsob a zásady tvorby štruktúry a jednotlivých zložiek metodiky.

Terminológia
Návrhu metodiky chýba dôsledné použitie odbornej terminológie, vymedzenie zaužívaných termínov a jasné definovanie novo navrhovaných pojmov.

Forma a obsah
Návrhu metodiky chýba základná obsahová a formálna skladba (východiská, princípy, ciele, väzby, spôsoby aplikácie, ako aj autorský kolektív, literatúra a pod.).

Technológia
Návrhu metodiky chýba univerzálnosť z pohľadu rôznorodosti sídelnej štruktúry ako aj dostupných CAD/GIS technológií. Navrhujeme aby riešiteľský kolektív metodiky prakticky overil jej použitie na reprezentatívnej obci s využitím oboch technológií.

Vzhľadom na vyššie uvedené principiálne nedostatky vnímame publikovaný dokument ako nedostatočný, neprehľadný a neuspôsobený pre použitie na uvažovaný účel. Vyzývame preto zadávateľa a spracovateľa metodiky na prehodnotenie prístupu a vyhotovenie diela v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite. Preto navrhujeme aby boli využité dlhoročné praktické a technologické skúsenosti spracovateľov a obstarávateľov územných plánov a bola vytvorená expertná oponentská komisia, ktorá objektívne posúdi riziká metodiky a bude jej garantom v priebehu spracovania ako aj aplikácie.

Aleš Baláži, Bratislava – Ales.Balazi@gmail.com
Mária Krumpolcová, Bratislava – Maria.Krumpolcova@azprojekt.sk
Juraj Krumpolec, Bratislava – Juraj.Krumpolec@gmail.com
Anton Supuka, Banská Bystrica – LandUrbia@gmail.com

Komentár k Komisia mesta pre cyklodopravu v Bratislave rozhodla o prioritách na rok 2012 od Matúš Bizoň

Matúš Bizoň — Mon, 13 Feb 2012 09:40:43 +0000

pekný deň, domnievam sa, že pri rozvoji cyklodopravy v hlavnom meste chýba koncepcia, o ktorú by sa dané úseky ideovo opierali. Aspoň nie je spomenutá. Alternatívne druhy dopravy by mali byť totiž budované tak, aby pokrývali hlavné magistrály a dopravné gabarity nie len v nadväznosti na mestské štruktúry, ale aj v rámci vznikajúceho celomestského regiónu. Domnievam sa preto, že budovať vymenované úseky je viac politickým, ako územným zámerom. Veď aký význam má budovať komunikácie, ktoré na seba navzájom nenadväzujú, a keď tak len minimálne?! Tak ako má svoje pravidlá cestná automobilová premávka tak ich musí mať cyklistická. Samozrejme vítam iniciatívu cyklokoalície, ktorá je svojimi aktivitami významným krokom vpred, avšak ide viac o aktivistov ako o odborníkov na plánovanie trajektórií rozvoja dopravy. Spomínanému zoznamu úsekov chýba vízia sformulovaná v nástroji územného plánovania, resp. dokumentácia zastrešujúca komplexný rozvoj cyklodopravy v meste. I keď im patrí uznanie pre nezištné konanie v tejto záležitosti, odporúčam nie len im, ale aj hlavne predstaviteľom mesta doplniť tím pre riešenie tejto problematiky o odborníkov vedomosťami a praktickými skúsenosťami.

Komentár k Komisia mesta pre cyklodopravu v Bratislave rozhodla o prioritách na rok 2012 od Peter Pasečný krajinný architekt

Peter Pasečný krajinný architekt — Mon, 13 Feb 2012 08:31:35 +0000

Aby to malo zmysel musí to mať aj systém. Bolo by dobré keby mesto zverejnilo či je spracovaná hierarchia cyklo komunikácií. Ďalej by bolo určite vhodné a prospešné aby sa vybudoval systém požičiavania bicyklov (niekoľko desiatok staníc s bicyklami, systematicky rozmiestených v meste (do 500m od seba), kde si môže človek požičať bicykel a na určitý vymedzený čas ho používať, takéto systémy bývajú v prevádzke 24/7) aspoň v centre mesta pre rezidentov, pracujúcich a turistov navštevujúcich Bratislavu.
PS: Po vzore Ľublany na vybudovanie cyklo komunikácíí bola potrebná najmä vôľa niečo zmeniť. Slovinci to urobili rýchlo (v priebehu 1 roka), a predpokladám aj finančne nie veľmi náročne, kedže v niektorých úsekoch tvorí cyklo chodník časť bežného chodníka pre peších. Tento je oddelený len farebným pruhom. Po vlastných skúsenostiach som sa nestretol so žiadnymi kolíziami medzi chodcami a cyklistami aj keď v niektorých miestach by ani chodník pre peších ani cyklo chodník nespĺňal normu. Vládne tu ale porozumenie a rešpekt medzi chodcami a cyklistami keďže je systém využívaný nemalou časťou obyvateľov mesta – od uvedenia v máji 2011 sa v priebehu dvoch mesiacov zaregistrovalo cez 16000 užívateľov (rezidentov aj turistov) a denne si požičalo bicykel 3000 až 3500 ľudí (v letných mesiacoch). Začiatkom tohoto roka už bolo registrovaných viac ako 26500 užívateľov. V priebehu roka vybudovali sieť 31 staníc – 300 bicyklov/600 parkovacích miest.
Cyklisti by mali určite dostať “zelenú” v Bratislave. Cyklistika je bežnou formou dopravy aj vo vačších mestách akým je Bratislava.

Komentár k Komisia mesta pre cyklodopravu v Bratislave rozhodla o prioritách na rok 2012 od Ivan Čitary

Ivan Čitary — Mon, 13 Feb 2012 08:14:03 +0000

Stále počúvame a čítame ako sa podporuje cyklodoprava v mestách, ako to pomôže riešeniu celkovej dopravy a v neposlednom rade aj ku zlepšenia zdravotného stavu obyvateľov miest. Konečne sa začali budovať nejaké fragmenty, ktoré naznačujú možnosti riešenia, hlavne sa podporila tvorba turistických cyklotrás vďaka Cykloklubu slovenskej republiky a vnikli aj cykloareály pre adrenalínové vyžitie freeraidových cyklistov. Ale samotné riešenie cyklodopravy v mestách stále zaostáva. Použijem príklad riešenia v meste Nitra, kde žijem. Som spoluriešiteľom urbanistickej štúdie “Cyklistické trasy v Nitre” spracovanej ešte v roku 1992, kde bola spracovaná celková koncepcia riešenia cyklodopravy v meste, boli vyriešené všetky kolízne body s automobilovou dopravou (križovatky) boli zakomponované jazdné pruhy cyklochodníkov do profilov komunikácií a v neposlednom rade bolo odporúčané napojenie na vtedajšie plánované cykloturistické trasy ako aj na horské trasy v okolí Zobora. Podotýkam, že všetky trasy boli aj fyzicky prejdené a korigované podla vtedajších platných noriem. Preto sa chcem opýtať, či pri plánovaní cyklodopravy v meste Bratislava je spracovaná takáto koncepcia, nie len od stola dopravnými inžiniermi určené trasy v urbanistickom koncepte dopravného riešenia mesta Bratilslavy, ako sa to poväčšine robí, aby to nedopadlo ako u nás v Nitre, že sa vybudovali fragmenty (chvála aj za ne) ktoré vedú od niekaľ nikam.Za dvadsať rokov od spracovania tejto štúdie sa nedá používať bicykel ako dopravný prostriedok bez rizika zranenia pri dopravnej nehode. Fandím riešiteľom, že niečo aj dokážu zrealizovať, aby som sa nemusel medzi jednotlivými cykloturistickými trasami v Bratislave (Devinskou a Dunajskou)presúvať autom, lebo jazda po normálnych vozidlových komunikáciách sa rovná pokusu o samovraždu.
Verím že sa dožijem aj v našich mestách možnosti používať bicykel bez strachu tak ako je to všade v okolitých krajinách, nie len v Rakúsku ale najnovšie aj v niektorých českých mestách, tak prečo by to nešlo aj v našich.

Komentár k Komisia mesta pre cyklodopravu v Bratislave rozhodla o prioritách na rok 2012 od Anna Kollárová autor. stav.inž pre DS.

Anna Kollárová autor. stav.inž pre DS. — Sun, 12 Feb 2012 14:46:15 +0000

Návrh rozvoja cyklistickej infraštruktúry je impozantný. je to veľkorysé vymenovanie projektov,zrejme aj realizovateľných, pretože sa z toho stáva u nás móda a hlavne zrazu sú na to aj peniaze! Doposiaľ, odhliadnúc od okolitého sveta a negujúc dlhoročné úsilie odborníkov o komplexné riešenie cyklistickej dopravy (až na nejaké vybudované cykloturistické trasy), sa pozornosť kompetentných všeobecne venovala len problémom aut a investície sa dávali len do cestnej infraštruktúry.
Rieši sa teda celomestská cyklistická doprava? Alebo sa len chcú budovať a upravovať niektoré trasy, určené skôr cykloturistom, a weekendovým cyklistom, alebo aj cyklistom všedného dňa?
Tvorí tento “zoznam” súčasť celomestskej koncepcie a ak áno, vychádzalo sa z čoho?
Ako sú zdôvodnené (napr.dopravnoinžiniersky) jednotlivé návrhy, aké priority boli pri výbere jednotlivých trás stanovené? Kde je možné sa s týmito koncepčnými návrhmi (nie realizačnými projektami!) oboznámiť podrobnejšie?
Je možné zverejniť a predstaviť menovite členov cyklistickej komisie a ich uviesť aj ich odbornosť? Môžu niektorí z nich uviesť aj svoje doterajšie aktivity v predmetnej oblasti? Čo napr. už projektovali?
A ešte poznámka:
Kedy sa rovnaká pozornosť aká sa zrazu u nás venuje cyklistom v mestách zo strany aktivistov začne venovať aj chodcom, nielen na peších zónach, ale vo všetkých uliciach a budú aj peniaze na opravu a dobudovanie chodníkov ako líniových stavieb (a nie dláždených vjazdov pre autá!?)
Prosím, dajte šancu predovšetkým dopravným inžinierom a dopravným urbanistom, aby si robili svoju prácu (podľa autorizačných oprávnení a získaných znalostí).Aby neboli nútení čakať na nezriedka neodborné požiadavky zadávateľa a projektovať len niekade a nejaké (cyklo)trasy. Ale aby predtým mohli hľadať možnosti ako optimalizovať vzťahy a deľbu práce medzi jednotlivými druhmi dopravy, zabezpečujúcu potrebnú “dopravnú obslužnosť” územia a až podľa toho navrhovať bezpečné a plynulé trasy aj s úpravami prejazdov komplikovaných križovatiek pre každú dopravu.