Drahan Petrovič je developer so srdcom architekta. Dlhodobo pracoval na príprave rezidenčných projektov v kanadskom Vancouveri. Zo skúsenosti vie, že developer nemusí byť vnímaný negatívne. Skôr naopak, prichádzajúce investície bývajú pri dobre nastavenom a transparentnom systéme územného plánovania katalyzátorom rozvoja. Ako zakladajúci člen Inštitútu urbánneho rozvoja (IUR) iniciuje . . . → Viac: Drahan Petrovič: Dobrý development je v prospech verejnosti, samosprávy aj developera]]> Martina Jakušová , zdroj: Urbanita 3/2010

Drahan Petrovič je developer so srdcom architekta. Dlhodobo pracoval na príprave rezidenčných projektov v kanadskom Vancouveri. Zo skúsenosti vie, že developer nemusí byť vnímaný negatívne. Skôr naopak, prichádzajúce investície bývajú pri dobre nastavenom a transparentnom systéme územného plánovania katalyzátorom rozvoja. Ako zakladajúci člen Inštitútu urbánneho rozvoja (IUR) iniciuje diskusiu o viacerých progresívnych princípoch územného rozvoja, ktoré sa osvedčili v zahraničí.

Na čom pracuje vaša spoločnosť Imagine Development?

Komerčné alebo priemyselné projekty nás zatiaľ nelákajú, orientujeme sa na obytné budovy. To je oblasť, s ktorou mám najviac skúseností a asi aj istý náskok vďaka mojej práci vo Vancouveri. V súčasnosti pripravujeme dva rezidenčné projekty v Bratislave. Sme skôr menšia spoločnosť, nemáme ambíciu robiť konkurenciu veľkým hráčom na trhu developmentu. Našou snahou je byť priamo, osobne zainteresovaný do všetkých fáz projektu a takto mať možnosť ho riadiť presne podľa našich  predstáv, čo by sa pri veľkom počte projektov celkom nedalo. Ideálnou veľkosťou projektov je pre nás približne 100 bytov, pričom vidíme na trhu medzeru v oblasti efektívne riešených bytov za dobrú cenu a s atraktívnym prostredím.

V akej fáze sú vaše projekty? Ako sa pod ich vývoj podpisuje kríza?

Snažili sme sa naše projekty nastaviť tak, aby sa predávali aj v tejto dobe ekonomického útlmu. Preto nás ani tak nezdržuje kríza ako skôr dlhé procesy schvaľovania projektov, resp. príprava zmien a doplnkov II k územnému plánu Bratislavy. Práve cyklické krízy sú dôvodom na to, aby územné plánovanie bolo flexibilné a povoľovacie procesy čo najrýchlejšie. Ako príklad uvediem fiktívne územie opusteného priemyselného areálu, ktoré by sa dalo zmenou územného plánu premeniť na obytný komplex a tým by sa zrevitalizovala časť mesta. Ak riešite odkúpenie pozemkov, povedzme, rok, zmenu územného plánu dva a vlastný projekt s povoleniami skoro ďalšie dva roky, dokopy prejde päť rokov. To sa už pomaly blížite do ďalšej krízy a zvažujete, či do projektu vôbec ísť. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo bude napríklad v Bratislave mnoho takýchto území ešte dlho ohradených na škodu jej celkovému obrazu. Schvaľovacie procesy sa musia skrátiť a to je aj jedným z hlavných cieľov Inštitútu urbánneho rozvoja.

Spomínate Vancouver, v ktorom ste osem rokov pracovali. Priblížte nám toto mesto. Vancouver má fascinujúcu polohu na brehu mora a zároveň v blízkosti hôr. Pred štvrťstoročím však bol bežným kanadským mestom. Veľký skok v jeho vývoji nastal v roku 1986, keď sa tam uskutočnila výstava Expo. Mesto sa dostalo do povedomia celého sveta a tým získalo prestíž, vďaka ktorej tam až dodnes prichádza množstvo prisťahovalcov z iných častí Kanady a zo sveta. Ďalším dôležitým momentom pre rozvoj Vancouveru bolo opätovné pripojenie Hong-Kongu k Číne, odkiaľ vtedy prišlo do Vancouveru mnoho bohatých imigrantov. No a posledným impulzom bolo obdobie vysokej ceny ropy pred pár rokmi, vďaka ktorej zbohatlo množstvo obyvateľov Alberty – tí si vtedy vo Vancouveri kúpili veľa víkendových nehnuteľností. Za posledných dvadsať rokov sa vo Vancouveri urobil ohromný kus práce na skvalitnení mestského prostredia, postavilo sa veľké množstvo projektov s príkladne vyriešeným verejným priestorom. Aj preto sa tam ľudia radi sťahujú.

Akú rolu zohráva marketing a aktívna účasť mesta na pritiahnutí investícií?

Myslím, že veľkú. Provincia British Columbia svoje územie neustále propaguje aj napriek tomu, že už má vybudovanú svetovú povesť. Spolu s mestom spustila kampaň The Best Place on Earth (Najlepšie miesto na svete). V prieskume kvality života vo svetových mestách sa Vancouver pravidelne umiestňuje medzi prvými štyrmi. Konkurenciou sú mu Ženeva, Viedeň a Zürich – mestá omnoho bohatšie a vplyvnejšie. Príbeh Vancouveru je inšpiratívny pre iné metropoly v tom, že si našiel svoj jedinečný potenciál a vie ho predať. Aj z tohto pohľadu pozitívne hodnotím bratislavskú kampaň Little Big City – Bratislava naozaj môže upútať svojou príjemnou mierkou. Bolo by však dobre, keby mala kampaň pokračovanie aj vo vízii, ktorou sa mesto bude uberať, a následne v reálnom živote reprezentovanom územným rozvojom.

Čiže mesto by malo mať vytipované lokality, scelené pozemky, územný plán otvorený investíciám…?

Určite. Najzaujímavejší vancouverský development je na juhu downtownu, na území bývalých brownfieldov, na ktorom sa najprv realizovalo Expo. Územie vlastnila provincia a po skončení svetovej výstavy ho kúpil najbohatší podnikateľ z Hong-Kongu – Li Ka-shing. Založil spoločnosť Concord Pacific, ktorá územie už vyše 20 rokov postupne buduje a momentálne dokončuje posledné fázy štvrte obsahujúcej takmer 7 800 bytov v 48 vežiach. Mesto mu však vytvorilo dobré podmienky – ponúklo súvislé územie, ktoré vyčistilo od chemického zaťaženia. No hlavne určilo korektné a obojstranne výhodné pravidlá hry, ktoré tento osvietený investor nemal problém rešpektovať. V rámci tohto projektu vznikajú rozľahlé parky a kvalitné verejné priestory – je to bezpochyby najlepší obytný development minimálne v Severnej Amerike a je vzorom pre svet, ako k revitalizácii takýchto území pristupovať. Mimochodom, podobným projektom, aj keď v menšom rozsahu, je bratislavská Eurovea, kde skúsený írsky investor dokázal spolu s mestom vytvoriť obdobnú kvalitu.

Vancouver mal ešte pred súťažou na investora lokality urobený územný plán zóny?

Mesto malo rámcovú predstavu, že na tom území budú 15- až 30-podlažné štíhle veže a medzi nimi súvislé verejné priestory. Súťažiaci investori ponúkli popri cene aj svoju predstavu o území. Po výbere developera pracoval jeho tím spolu s mestom na výslednom územnom pláne zóny. Vancouver vo všeobecnosti nemá územný plán mesta urobený tak, ako je zvykom na Slovensku. Je tam strategický plán – City Plan, ktorý hovorí o jeho všeobecnejšom rozvoji v horizonte 30 rokov, a zároveň je celé územie mesta spracované v podrob­nosti územných plánov zóny. Investor tak presne vie, čo a aké veľké môže na pozemku postaviť. Toto mu veľmi uľahčuje rozhodovanie pri kúpe pozemkov a úvahách o projekte.

Drahan Petrovič (1969) študoval na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Do roku 2000 pracoval ako autorizovaný architekt, okrem iného na stavbe zvolenskej Mestskej tržnice. V rokoch 2000 až 2007 pracoval v kanadskom Vancouveri vo firmách Busby Perkins and Will a IBI Group. Pôsobil ako architekt a projektový manažér na developerských projektoch v Kanade, USA, Číne a Taliansku. Špecializoval sa na výškové obytné budovy. Po návrate na Slovensko je od roku 2008 spoločníkom developerskej firmy Imagine Development. Je podpredsedom a zakladajúcim členom Inštitútu územného rozvoja, ktorého snahou je vytvoriť partnerský vzťah medzi verejnosťou, vládnymi inštitúciami, samosprávami a developerským odvetvím.

Ako tam prebiehajú súťaže na architektonické riešenie developerských projektov?

Na developerské projekty nie sú verejné architektonické súťaže. Tam však developeri, až na výnimky, neriešia veľké územia. Celkové riešenie pripravuje mestské plánovacie oddelenie a developeri riešia len svoje časti. Tí zvyčajne dlhodobo spolupracujú s jednou architektonickou kanceláriou a ak hľadajú nový tím, presvedčia ich skôr referencie a skúsenosti v danej oblasti. Neexistencia verejných anonymných architektonických súťaží v developerskom segmente má v Kanade aj iný dôvod. Pre developera sú dôležité čísla – návratnosť investície a očakávaný zisk – a do toho mu zaujímavejšia a často komplikovanejšia a drahšia architektúra nepasuje. Protikladom je západná Európa so svojou kultúrnou tradíciou, kde sa často aj developeri snažia prezentovať výnimočnou architektúrou. Vo Vancouveri sa zase kladie omnoho väčší dôraz na kvalitu verejného priestoru – parkov, námestí a peších komunikácií, oddychových zón, mobiliáru, záhradných úprav a parteru budov.

Ako vzniká verejný priestor vo Vancouveri? V akej miere je to dielo developera a v akej mesta?

Mestskí plánovači rozdeľujú veľké územia na menšie, v rámci ktorých sa snažia o ich vzájomné odlíšenie. Je to dané aj tým, že Vancouver je mladé mesto a nemá rozmanitosť stáročia budovaným inventárom priestorov a budov. Plánovacie oddelenie vytvorí vlastnými kapacitami alebo objednaním u architektonickej firmy pre tieto územia presný plánovací a architektonický  dizajnmanuál. Ten určuje nielen výšku, tvar zástavby a ďalšie potrebné regulatívy, ale často aj použitie konkrétnych materiálov, farebnosť a prvky verej­ného priestoru – vždy však pomerne flexibilne. Napríklad spomínané územie Concord Pacific malo odlišné dizajn­manuály pre všetkých jeho sedem častí – preto, aby sa zabránilo monotónnosti a fádnosti. Pre vancouverský downtown sú typické štíhle vežové obytné domy umiestnené zvyčajne šachovnicovo, aby si vzájomne neclonili a umožnili čo najlepší výhľad z budov a presvetlenie ulíc medzi nimi. Veže sú vybudované na nízkopodlažnej podnoži s obchodnými priestormi a obytnou zástavbou po­dobnou radovým rodinným domom. To zvyšuje bezpečnosť ulíc, čomu domáci hovoria „eyes on the street“. Obyvatelia týchto veľmi populárnych „rodinných domov“ prirodzeným spôsobom kontrolujú verejný priestor v ich okolí. Vancouver je napriek hustej zástavbe mestom zelene, parkov a otvorených verejných priestorov plných života. Na pobreží downtownu vznikol 23 km dlhý chodník pre peších a cyklistov, po ktorom sa  dá prejsť bez jediného križovania sa s automobilovou dopravou. Každý deň trávia obyvatelia voľný čas na nábreží a v parkoch. Hlavne v lete máte pocit, že ste na permanentnej dovolenke v prímorskom letovisku.

Zohľadňuje samospráva Vancou­veru pri tvorbe týchto regulatívov preferencie obyvateľov? Mesto sa zaujíma o názory obyvateľov – pri tvorbe strategického celomestského plánu, ale aj pri tvorbe územných plánov zón. Verejnosť diskutuje o miere zástavby na územiach, o variantných riešeniach, o charaktere architektúry. Ideálny development by mal uspokojiť záujem verejnosti, samosprávy aj developera a to sa tam darí.

Nevníma verejnosť developera negatívne, ako sa to často stáva u nás?

Nie, pretože sú tam presne určené pravidlá developovania, z ktorého profitujú aj obyvatelia. Jedným z najdôležitejších princípov, ktorý vo Vancouveri funguje od roku 1990, je presné určenie miery prispievania developerov na verejnoprospešné projekty. Tento princíp vznikol v USA a je bežný v amerických mestách. Je to férový, transparentný a nevyhnutný základ podnikania v oblasti realitných projektov. Prispievanie na infraštruktúru nie je ničím novým ani na Slovensku. Problém však je, že neprispievajú všetci investori, ale väčšinou iba tí veľkí. Výška príspevkov sa určuje ad hoc. Keďže vyvolané investície sú nezanedbateľná položka nákladov, developer tak nevie vopred presne spracovať feasibility study (štúdia uskutočniteľnosti) projektu. Kúpiť pozemok môže byť preto nevypočítateľnou lotériou.

Ako tieto príspevky developerov fungujú vo Vancouveri?

Potreby mesta sa financujú z dvoch zdrojov – z daní obyvateľov a zo spomínaných príspevkov developerov. Dane aj tam pokrývajú len nevyhnutný chod mesta. Samozrejme, žiadny politik ich radikálne nezvýši. Mesto realizuje svoj rozvoj za pomoci príspevkov od  developerov. Spravidla sa výraznejšie skvalitňuje len tá časť mesta, kde sa realizuje nový development, a obyvatelia toto pravidlo rešpektujú. Príspevky majú teda aj iný význam – pomáhajú presadzovať novú výstavbu na území. Vancouver je rozdelený podľa bonity pozemkov na viaceré oblasti, v ktorých je presne určené podľa druhu plánovaného developmentu, akú sumu musíte odviesť z každého metra štvorcového nadzemnej podlažnej plochy (okrem parkovísk). Až na pár typologických výnimiek prispievajú všetci, ktorí v akejkoľvek forme pridávajú do mesta novú podlažnú plochu, za rekonštrukcie budov sa neprispieva. Sú na to presné a jednoduché tabuľky, ktoré neumožňujú žiadne dezinterpretácie. Príspevok platí developer pred vydaním stavebného povolenia a posiela sa na špeciálny účet, z ktorého mesto financuje výhradne infraštruktúru a verejnoprospešné mestské stavby, a to zásadne v lokalite, kde sa development realizuje. Budujú sa z nich parky, materské školy, sociálne bývanie a tiež kanalizačné, vodné, drenážne a dopravné projekty. Celý proces je transparentný a zabezpečuje, aby sa peniaze developerov použili výlučne v prospech obyvateľov dotknutého územia. Tí presne vedia, že sa nová infraštruktúra zrealizovala len vďaka novému projektu, a tak verejnosť vníma developerské projekty v lepšom svetle. Časť nákladov na chod plánovacieho oddelenia a obstarávanie územnoplánovacích dokumentov všetkého druhu sa financuje z iného druhu príspevkov, ktoré platí developer pri získaní povolení.

Ako je to so zmenami a doplnkami územného plánu? Je korektné, že kým jedného investora územný plán zóny obmedzí, v záujme iného sa zmení?

Každý územný plán sa robí v určitom časovom horizonte a nikdy ho nemôžeme považovať za definitívny. Spoločnosť a trh sa rýchlo vyvíjajú a územný plán musí reagovať na všetky zmeny a podnety. Iniciátorom zmeny územného plánu zóny môže byť mesto aj developer. Je to absolútne legitímna požiadavka a mala by byť chápaná ako prostriedok na rozvoj mesta a nie ako podvod, ako sa to často vníma u nás. Príchod developera môže byť katalyzátorom rozvoja územia. Preto na zmenách územných plánov z podnetu investora nevidím nič zlé – ak si mesto dokáže určiť a ustriehnuť pri projekte svoje priority. Tvorba územného plánu zóny je verejný proces a aj vo Vancouveri sa schvaľuje v zastupiteľstve.

Stretávajú sa tam zmeny územných plánov zóny súvisiace s prichádza-júcimi developermi s odporom verejnosti tak, ako je to bežné na Slovensku?

Zriedkakedy. Obyvatelia si uvedomujú, že development vedie ku skvalitneniu ich prostredia a žijú vo Vancouveri práve preto, že sa dynamicky rozvíja. Ak sa rozvíja kvalita života v celom meste, priamo úmerne sa v ňom zvyšuje aj cena nehnuteľností vlastnených jeho obyvateľmi. Médiá tam zohrávajú úplne opačnú úlohu ako u nás – vzdelávajú, snažia sa o to, aby ľudia chápali všetky súvislosti projektov – napríklad že projekt prichádzajúci do susedstva zvýši hodnotu ich vlastného bytu tým, že získajú kvalitnú občiansku vybavenosť a verejný mestský priestor, ktorý bude rovnako slúžiť aj im. Stavebná činnosť je odjakživa spojená s mestom a je kontraproduktívne sa jej brániť. Ak sa rozhodnem žiť v meste, tak väčšinou preto, že využívam jeho veľké pracovné, kultúrne, spoločenské a vzdelávacie možnosti. Na druhej strane však musím prijať aj isté obmedzenia, napríklad väčšie množstvo ľudí, ktorí okolo mňa žijú. Nemôžem očakávať v meste komfort dediny. Pocit, že tam, kde bývam ja, už nikto iný nesmie nič postaviť, je na Slovensku dlhodobo zakorenený  a médiá ho široko podporujú. Výsledkom je, že namiesto toho, aby sa regulovane a citlivo zapĺňali prázdne miesta v blízkosti centier miest, stavia sa po vinohradoch a poliach na ich okraji. Na miestach s neexistujúcou infraštruktúrou, z ktorých sa väčšina obyvateľov každý deň vracia za prácou do centra mesta. Výsledkom sú dopravné zápchy a požiadavky na výstavbu ďalších ciest a mostov. Tie sa o pár rokov opäť zaplnia po tom, ako developeri postavia ďalšie monofunkčné štvrte na predmestí… Bratislava má pritom v blízkosti centra množstvo nevyužívaných plôch, ktoré nie sú parkami alebo kvalitnou mestskou zeleňou. Je kontraproduktívne bojovať za každú náletovú drevinu, keď môže namiesto neudržiavanej husto zaburinenej plochy plnej odpadkov vzniknúť dobrý projekt s množstvom benefitov pre nových aj pôvodných obyvateľov. Zároveň však treba vo vybraných lokalitách zrealizovať skutočne kvalitné parky s rozmanitou zeleňou, vodnými plochami, detskými ihriskami a športoviskami.

V čom okrem odporu verejnosti vidíte ďalšie problémy prípravy pro­jektov na Slovensku? Napríklad v počte ľudí, ktorí ho schvaľujú. Kým vo Vancouveri schvaľuje strategický plán mesta alebo územný plán zóny desať poslancov a primátor, čo je celé politické vedenie mesta, v Bratislave sa na schválení územného plánu musia zhodnúť stovky mestských poslancov a poslancov mestských častí. Možno vôbec vyhovieť záujmom toľkých ľudí? Vancouver má vypracované územné plány zón na celú svoju plochu. Tie sa musia detailne verejne prerokovať, aby sa neskôr nemohlo polemizovať o tom, či sa na území vôbec môže stavať. Len čo je v zonálnom pláne určené, že je plocha vyčlenená na výstavbu, a splnia sa všetky regulatívy, námietky verejnosti proti výstavbe nie sú akceptovane a verejnosť nemôže výstavbu zdržiavať. Verejná diskusia vznikne opäť až vtedy, keď mesto alebo developer mení to, čo je dané v pláne zóny. Ak chceme urýchliť rozhodovacie procesy v stavebníctve, treba zakotviť čo najviac regulatív vopred a tiež maximálne zainteresovať verejnosť do úvodných fáz týchto procesov. Ďalšia vec, ktorú považujem za dôležitú, je odpolitizovanie vydávania územných rozhodnutí a stavebných povolení. Vo Vancouveri nie sú územné rozhodnutia rozhodnutím primátora a stavebné povolenia nepodpisujú starostovia. Územné rozhodnutia tam vydáva Rada územného rozhodnutia – štyria zamestnanci mesta: riaditeľ oddelenia rozvoja mesta, zástupca riaditeľa magistrátu, generálny manažér inžinierskych služieb mesta a riaditeľ oddelenia územného plánovania mesta. Sú to odborníci, ktorí vo svojich funkciách pôsobia dlhodobo a nie sú viazaní štvorročným volebným obdobím. Majú k dispozícii poradný zbor zložený z architektov, urbanistov, zástupcov verejnosti a developerov. Územné rozhodnutia sú pre development rozhodujúcim dokumentom. Do ich prerokovania sú zahrnuté všetky potrebné inštitúcie a tiež verejnosť. Projekty sú vždy výsledkom kompromisu medzi mestom, verejnosťou a developerom. Stavebné povolenie musí prísne rešpektovať územné rozhodnutie – za to zodpovedá mesto. Verejnosť sa na to spolieha a už nie je do procesu získania stavebného povolenia zahrnutá, čo výrazne zrýchľuje povoľovací proces.

Akú úlohu by mal pri tomto všetkom mať inštitút urbánneho rozvoja?

Podobné odborné združenia existujú v mnohých amerických a európskych krajinách. Ich činnosť sa zameriava najmä na skvalitňovanie vzťahov medzi samosprávou, štátnymi inštitúciami, verejnosťou a developerským odvetvím. Vzniká tak priestor na vzájomnú diskusiu a hľadanie optimálnych riešení v rozvoji miest a územnom plánovaní tak, aby sa zohľadňoval všeobecný prospech.

Drahan Petrovič: Good development is a benefit for the public, the municipality and the developer

Drahan Petrovič is a developer with the soul of an architect. He has worked for a long time on the preparation of large-scale residential projects in Vancouver, Canada. He has learnt from experience that the developer need not be a bogeyman. Rather the reverse – incoming investments can be a catalyst for progress under conditions of a well set-up and transparent system for the management of territorial development. As a founding member of the Urban Development Institute he is the initiator of discussions on several progressive principles for territorial development which have proved successful abroad. One of these is the idea of precisely determined financial contributions from developers, which are to be used for building up the local infrastructure and generally beneficial constructions directly on the land which these developers are planning to use for their project.

V roku 2009 prišla skupina architektov z Devínskej Novej Vsi v Bratislave so zaujímavou schémou lokálnych . . . → Viac: Architektonická iniciatíva PREmenüDNV pokračuje druhou etapou]]> Skupina architektov prevažne z Devínskej Novej Vsi v Bratislave a okolia po dvoch rokoch opäť pokračuje v iniciatíve PREmenüDNV. Projekt sa bude konať v F-centre na Istrijskej 4 v Bratislave v dňoch 11. mája až 15. júla 2012.

V roku 2009 prišla skupina architektov z Devínskej Novej Vsi v Bratislave so zaujímavou schémou lokálnych premien v snahe predísť rôznym unáhleným riešeniam a nešťastných „miestotvorných” riešení v tejto mestskej časti, ktoré boli často výsledkom minoritného rozhodovania. Architektonická iniciatíva PREmenüDNV zostavila v snahe podeliť sa s jednotlivými architektonickými ideami so širšou verejnosťou menü návrhov pre budúce stvárnenia vytypovaných lokalít – pre obyvateľov, samosprávu, ale aj potenciálnych investorov, jednoducho pre celú mestskú časť. Vznikla tak konfrontačná platforma prístupná názorom všetkých zúčastnených strán.

Po dvoch rokoch táto architektonická iniciatíva opäť ožíva – aj z dôvodu prebiehajúcej dostavby cyklomostu a obavy, že mestská časť nie je pripravená na možný nápor cykloturistov a že nie je dostatočne konkurencieschopná. Aj zvýšená developerská aktivita a pripravované investičné zámery nútia k zásadnému prehodnoteniu plánovaného rozvoja obce. Pokračovanie PREmenüDNV je zamerané práve na aktuálne témy ako sú urbanistické presahy, parkovacie koncepcie, riešenie cyklotrás, chátrajúcich nevyužívaných lokalít na rekreačné a viacúčelové zóny, aktívne námestia, tentoraz však s dôrazom na ich ekonomické zreálnenie. Nová etapa pokračuje aj vďaka podpore samotnej samosprávy a miestnych organizácií. Tento ročník bude obohatený o interdisciplinárne riešenia s prepojením architektúry, umenia, dizajnu a environmentálnej tvorby, zasiahne priestory od urbanizmu až po architektonický detail a predstaví štúdie v podobe atraktívnej výstavy. Autorský tím bude opäť pozostávať z domácich autorov, doplnených o mladých architektov pôsobiacich v širšom okolí a študentov Fakulty architektúry STU, ktorí na základe prirodzeného odstupu priniesli nový pohľad na riešenie daných lokalít. S takouto pestrou skladbou autorov sa projekt snaží o objektívny pohľad na miestne riešenia a rozsiahlejší názorový záber. Sprievodnými aktivitami bude séria autorských prednášok k jednotlivým lokalitám reagujúca na konkrétne architektonické návrhy. Súčasťou výstavy budú aj dizajnérske workshopy, na ktorých vytvoria pozvaní výtvarníci diela reagujúce na prezentované architektonické koncepcie. Diela sa neskôr nainštalujú a verejnosť ich môže vnímať priamo v danom priestore Devínskej Novej Vsi, čím sa naznačí ich budúca premena. Počas výstavy bude prebiehať vizuálna “menü anketa”, ktorá pomôže zmapovať záujem obyvateľov o jednotlivé riešenia. Výsledok ankety sa predloží nielen samotnej verejnosti, ale aj miestnej samospráve a potenciálnym investorom a autori projektu sa budú snažiť o realizáciu najlepších riešení a urobiť tak ďalší krok k premene Devínskej Novej Vsi.

Viac informácií nájdete na www.premenu.sk.

Zdroj: PREmenüDNV

Program

Sobota, 26.mája 2012

9.00-9.10        Otvorenie kongresu

9.10-9.50         VÝZNAM HISTORICKÉHO PRÍSTUPU K STAVITEĽSTVU, prof. Emil Duda, . . . → Viac: Kongres Genius loci a tempori sa pozrie na tvorbu prostredia inak]]> Akadémia ARCHEA pripravuje tretí medzinárodný kongres GENIUS LOCI A TEMPORI venovaný stavebnej biológii, holistickej architektúre, feng šuej a geomantii. Uskutoční sa 26. a 27. mája 2012 vo Vodárenskom múzeu na Devínskej ceste 1 v Bratislave.

Program

Sobota, 26.mája 2012

9.00-9.10        Otvorenie kongresu

9.10-9.50         VÝZNAM HISTORICKÉHO PRÍSTUPU K STAVITEĽSTVU, prof. Emil Duda, RNDr., Trnava

10.00-10.50    ANATÓMIA HISTORICKÉHO DOMU, Ing. arch. Katarína Vošková, Banská Štiavnica

11.00-11.50     PRÍRODNÉ STAVITEĽSTVO, Petr Skořepa, CZ

12.00-12.50    DREVO A JEHO DUŠA, Ing. Arpád Pál, Banská Štiavnica

13.00-14.00    Prestávka

14.00-14.50    ZRUBOVÉ STAVBY, Peter Bartalský, CZ

15.00-15.50    GENIUS ZEME A NOVÉ ĽUDSTVO, Ing. Radomil Hradil, CZ

16.00-16.50    ČÍNSKA ARCHITEKTÚRA  A FENG ŠUEJ  ZAKÁZANÉHO MESTA, Eva Krčmáriková, Bratislava

17.00-17.50    BIOARCHITEKTÚRA, Mike Rice, Írsko

18.00               Zlosovanie vstupeniek

Nedeľa 27.mája 2012

9.00-9.50         INTELIGENTNÉ OBRAZY V PRÍRODE, PhDr. Rudolf Irša, Skalica

10.00-10.50    KAMEŇ V KRAJINÁRSKEJ TVORBE, Ing. Eva Krčmáriková, Bratislava

11.00-12.50     VÝVOJ OSÍDLENIA BRATISLAVY, PhDr. Pavel Dvořák, Budmerice

13.00-14.00    Prestávka

14.00-14.50    FENG ŠUEJ  A ČLOVEK 2012, Hana Havlíčková, CZ

15.00-15.50    SAKRÁLNA GEOMETRIA, Michael Rice, Írsko

16.00-16.50    PUTOVANIE DUNAJOM, Ing. arch. Vladimír  Hrdý, Bratislava

17.00-17.50    POCTA VODE, Eva Krčmáriková, Bratislava

18.00                Zlosovanie vstupeniek

Vstupné je 20 € na deň, podrobnejšie informácie nájdete tu.

Zdroj: Archea

Ekonomická fakulta TUKE pripravuje medzinárodné vzdelávacie podujatie Druhá letná škola POL-LOC: Tvorba stratégií a miestna politika: Porovnanie východných a západných skúseností (2nd POL-LOC Summer School: Policy Making and Politics at the Local Level: East/West experience in comparative perspective). Tohto podujatia, ktoré sa uskutoční 1. – 15. júla 2012 v Košiciach, sa zúčastnia študenti a mladí vysokoškolskí pedagógovia . . . → Viac: Vzdelávacie podujatie POL-LOC]]>

Ekonomická fakulta TUKE pripravuje medzinárodné vzdelávacie podujatie Druhá letná škola POL-LOC: Tvorba stratégií a miestna politika: Porovnanie východných a západných skúseností (2nd POL-LOC Summer School: Policy Making and Politics at the Local Level: East/West experience in comparative perspective). Tohto podujatia, ktoré sa uskutoční 1. – 15. júla 2012 v Košiciach, sa zúčastnia študenti a mladí vysokoškolskí pedagógovia z 15 európskych krajín.

Program podujatia bude aj v tomto roku pozostávať zo série kľúčových prednášok, seminárov, workshopov a diskusných fór. Okrem toho budú pre účastníkov pripravené viaceré spoločenské aktivity, napríklad bowlingový turnaj, zdolávanie lanových prekážok, barbecue a podobne. O prednášky sa postarajú renomovaní zahraniční i domáci odborníci:

• James Svara (USA),
• Helmut Wollmann (Nemecko),
• Ellen Wayenberg (Belgicko),
• Ulrik Kjaer (Dánsko),
• Attila Ágh (Maďarsko),
• Agnieszka Pawlowska (Poľsko),
• Georg Sootla (Estónsko),
• Colin Copus (Veľká Británia),
• William Gilles (Francúzsko),
• Arto Haveri (Fínsko),
• Darina Malová (Slovensko),
• Maroš Finka (Slovensko),
• René Matlovič (Slovensko) a
• Ján Buček (Slovensko).

Partnerské akademické pracoviská zastupujú Belgicko, Českú republiku, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko, Macedónsko, Maďarsko, Moldavsko, Nemecko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Ukrajinu. Podujatie je primárne financované prostredníctvom grantovej schémy Erasmus – Intenzívne programy, okrem toho organizáciu podujatia podporili aj ďalšie subjekty. Spoluzáštitu nad podujatím prevzali primátor mesta Košice a dekan Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.

Podrobnejšie informácie o projekte, projektových aktivitách, plánovaných výstupoch i partneroch projektu možno nájsť na: www.polloc.eu.

Zdroj: Alica Fedoriková a Daniel Klimovský, Katedra regionálnych vied a manažmentu, Ekonomická fakulta, Technická univerzita Košice

Počas workshopov môže byť každé dieťa nachvíľu architektom, primátorom, developerom aj občanom mesta. Deti . . . → Viac: Škola urbanizmu pre deti – cyklus tvorivých dielní Staviame mesto]]> Inštitút urbánneho rozvoja v spolupráci s urbanE.T. organizujúpre deti aj ich rodičov pravidelné každomesačné workshopy o budovaní mesta. Prvý z nich bol sobotu 28. apríla 2012 o 13,30 hod. v Detskom múzeu, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží 2 v Bratislave.

Počas workshopov môže byť každé dieťa nachvíľu architektom, primátorom, developerom aj občanom mesta. Deti na workshopoch kreslia a stavajú domy, modelujú ideálne ulice či budujúcelé mestá. Vďaka inovatívnym metódam prístupu a výučby získavajú zážitky, ktoré by ich mali viesť k zodpovednému prístupu k životnému prostrediu. Výstupom projektu budú učebné materiály Školy urbanizmu, ktoré sa dostanú od septembra do všetkých základných škôl na Slovensku v rámci TASR Školského servisu. Mládež sa by tak mala naučiť vnímať mesto ekologicky, ekonomicky a sociálne a empaticky uvažovať aj pri riešení celospoločenských otázok.

Odbornú záštitu nad podujatím prevzala hlavná architektka mesta Bratislava Ingrid Konrad, ktorá otvorila aj úvodný workshop, partnermi projektu sú Fakulta architektúry STU, TASR a Detské múzeum SNM.

Zdroj: IUR