Dňa 18. apríla 2012 budú otvorené nové výzvy na predkladanie návrhov na nové projekty. V hre je tentokrát jeden projekt priority 2 – cielená analýza s . . . → Viac: ESPON: Pripravuje sa nová výzva a informačný deň]]> Program ESPON sotva oslávil svojich desať rokov a už na túto jar pripravuje ďalšiu výzvu na predkladanie návrhov na nové projekty a s ňou spojený informačný deň v Bruseli.

Dňa 18. apríla 2012 budú otvorené nové výzvy na predkladanie návrhov na nové projekty. V hre je tentokrát jeden projekt priority 2 – cielená analýza s témou Severné more – rozširovanie medzinárodných výsledkov (North Sea – Spreading Transnational Results) s dostupným rozpočtom do 340 000,- eur, ďalej tri projekty priority 3 – vedeckej platformy:

1. Európska územná pozorovacia sústava (European Territorial Monitoring System) s možným rozpočtom až do 598 000,- eur,
2. Zisťovanie územného potenciálu a výziev (Detecting Territorial Potential and Challenges) s rozpočtom do 350 000,- eur,
3. Internetový nástroj pre Európsky mestský benchmarking (European Urban Benchmarking Web Tool) s rozpočtom do 200 000,-eur.

Celkové finančné zdroje pre túto výzvu sú 1 148 000,- eur.

Pozývame vedcov a odborníkov z univerzít, výskumných ústavov, verejných a súkromných inštitúcií z 31 európskych krajín, aby sa uchádzali o projekty v rámci programu ESPON 2013.

Na zorientovanie sa vo výzve a v budovaní medzinárodných projektových partnerstiev Vám poslúži aj informačný deň v Bruseli 10. mája 2012, na ktorý sa môžete zaregistrovať na stránkach Esponu.

Podávať návrhy na projekty môžete do 13.6.2012.

Zdroj: ESPON

(jb)

Účastníci seminára prejavili záujem podporiť v budúcom období systémovú intenzívnu . . . → Viac: Seminár o krajinných výstavách sa stal podnetom k ich realizácii]]> Koncom januára 2012 organizovalo Združenie pre urbanizmus a územné plánovanie na Slovensku pri Spolku architektov Slovenska (ZUUPS) v spolupráci s Úradom vlády SR, s URBIONom a so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave na Úrade vlády SR seminár Revitalizácia brownfieldov a verejných priestranstiev prostredníctvom krajinárskych výstav.

Účastníci seminára prejavili záujem podporiť v budúcom období systémovú intenzívnu revitalizáciu obcí na Slovensku, pričom osobitný potenciál vidia v možnosti vytvoriť Program krajinárskych výstav, ktorý by bol nástrojom na komplexnú realizáciu revitalizačných zásahov na území vybraných miest a obcí v rámci implemntácie Európskeho dohovoru o krajine v SR.

Cieľ Programu krajinárskych výstav: Program krajinárskych výstav má na základe bohatých skúseností zoNemecka a Rakúska potenciál stať sa programom na podporu skvalitnenia života v mestách i na vidieku. Cieľom Programu je podpora revitalizácie zdevastovaných alebo nevyužitých plôch, tvorba novej kvality verejných priestorov, podpora udržateľného územného a regionálneho rozvoja, využitie krajinného potenciálu v území, zachovanie identity mestských a vidieckych sídel, skvalitnenie vnútrosídelného dizajnu, životného prostredia intravilánov obcí a ich bezprostredného okolia, obnova kolobehu vody v riešenom území, zvyšovanie podielu vegetačného krytu v prírodnom i urbánnom území ako i prípadné odstránenie niektorých environmentálnych záťaží.

Synergický pozitívny vplyv systému krajinárskychvýstav je overený v SRN už 60-ročnou tradíciou týchto výstav a od roku 1951 bolo v SRN s úspechom zorganizovaných približne 150 krajinárskychvýstav, pomocou ktorých sa riešili rôzne sociálne, hospodárske i environmentálne problémy v závislosti od momentálnej spoločenskej situácie. Výsledky 60-ročného programu výstav v SRN ako i skúsenosti z prípravy výstav v Chebe (ČR) je možné hodnotiť vysoko pozitívne.

Účastníci seminára konštatovali, že:

1. stupňujúca sa záťaž najmä urbánneho územia si vyžaduje primerané kroky na podporu skvalitneniabývania, životného prostredia i sociálnych vzťahov,
2. si uvedomujú potrebu systematického riešenia rozvoja urbánneho prostredia, kde je najvyššia intenzita obyvateľov, najväčšie sociálne napätie a často narušené vzťahy,
3. si uvedomujú potrebu čeliť negatívnym dôsledkom extenzívneho rozvoja sídiel, najmä obmedziť urbanizovanie otvorenej krajiny popri súčasnej existencii rozsiahlych devastovaných plôch v urbánnom i krajinnom prostredí obcí, ktoré je možné revitalizovať a využívať,
4. pri regenerácii sídiel a revitalizácii krajiny treba klásť dôraz na zlepšenie využívania dažďových vôd v krajine vrátane potreby zvyšovať podiel vegetačného krytu v území (napr. pomocou Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR predstaveného na seminári), čo bude mať pozitívny vplyv na obnovu klimatických a ekosystémových funkcií krajiny,
5. pri udržaní kvality životného prostredia treba eliminovať znečisťujúce látky v ovzduší zvyšovaním podielu vegetačných plôch v urbánnom i krajinnom prostredí,
6. na riešenie zdevastovaných území (prípadne brownfieldov) nemajú obce dostatok finančných prostriedkov a finančná podpora zo strany štátu nie je zatiaľ postačujúca, avšak je nutná,
7. krajinárske výstavy prinášajú čiastočnú návratnosť investície vloženej do revitalizácie zaťažených území či skvalitnených verejných priestranstiev, čo vyplýva zo skúseností SRN a ČR,
8. prostredníctvom krajinárskych výstav je možné prispieť k efektívnejšej implementácii Európskeho dohovoru o krajine.

Účastníci seminára predpokladajú tieto prínosy Programu krajinárskych výstav:

1. revitalizácia devastovaných územní a ich prinavrátanie do aktívneho funkčného využitia,
2. rekonštrukcia a obnova verejných i historických parkov,
3. podpora lokálnej a regionálnej identity a identifikácie sa obyvateľov so svojou obcou,
4. podpora zamestnanosti,
5. prezentácia regiónu,
6. rozvoj cestovného ruchu a zvýšenie atraktivity sídiel,
7. podpora rekreačných a voľnočasových aktivít v prímestských oblastiach,
8. zvyšovanie podielu vegetácie v urbánnom ikrajinnom prostredí,
9. obnova retenčnej schopnosti krajiny zadržiavať dažďovú vodu a vodu v pôde,
10. eliminácia podielu znečisťujúcich látok v ovzduší.

Účastníci seminára odporúčajú vláde SR:

1. vytvoriť Program krajinárskych výstav na podporu skvalitnenia urbánneho prostredia a predchádzania negatívnym dôsledkom extenzívneho rozvoja sídiel, najmä obmedzenia urbanizovania otvorenej krajiny. Pre realizáciu Programu vytvoriť systém odborného, organizačného i finančného zabezpečenia výstav so spoluúčasťou obcí,
2. využiť Program prioritne ako jeden z nástrojov na revitalizáciu devastovaných plôch v rámci urbánneho prostredia (brownfieldov) a poškodených a nevyužitých úsekov krajiny, zlepšenie kolobehu vody v krajine a využívanie dažďových vôd v krajine, zvyšovanie podielu vegetačného krytu v území ako základného predpokladu pre obnovu klimatických a ekosystémových funkcií krajiny,
3. pripraviť pilotný projekt krajinárskej výstavy, v rámci ktorého odporúčame riešiť konkrétne plochy vo vybranom meste a zároveň vytvoriť systém dlhodobého udržania Programu krajinárskych výstav.

Účastníci seminára vydávajú toto vyhlásenie ako podnet na prípravu Programu krajinárskych výstav, uznávajúc potrebu takéhoto komplexného Programu s pozitívnym dopadom na environmentálnu, urbanisticko-architektonickú, hospodársku i sociálnu sféru života.

Ing. Anna Dobrucká, PhD., ZUUPS, foto: autorka

Seminár otvorí Ing. arch. Roman Talaš, predseda IUR, o situácii . . . → Viac: Seminár o architektonických súťažiach]]> Inštitút urbánneho rozvoja (IUR) pozýva odbornú verejnosť na seminár s témou Prínos architektonických súťaží pre investorov. Uskutoční sa v spolupráci so Slovenskou komorou architektov v pondelok 27. februára 2012 o 17,00 hod. v Reset Café v Digital Parku na Einsteinovej ulici 23 v Bratislave.

Seminár otvorí Ing. arch. Roman Talaš, predseda IUR, o situácii vo vypisovaní architektonických súťaží na Slovensku a ich prínose bude prednášať prof. Bohumil Kováč, predseda výboru pre súťaže a verejné obstarávanie Slovenskej komory architektov. O skúsenostiach a architektonických súťažiach v Rakúsku bude rozprávať Martin Pongratz  zo spolocnosti M.O.O.CON, ktorá sa špecializuje na strategicky orientovaný stavebný vývoj, facility management a relokáciu projektov. Potom má nasledovať odborná diskusia.

Účasť prosím potvrďte do 23.2.2012 na zaneta.kurcinova@iur.sk.

Zdroj: IUR

Kľúčovým problémom mnohých brownfieldov je nedostatočná mobilizácia vlastných endogénnych zdrojov, ktoré sú potrebné na štart nového životného cyklu či alternatívneho zhodnotenia územia. Vlastné organizačné, finančné a technologické zdroje často nestačia a takéto územie je odkázané na intervenciu zvonku. Preto treba vytvoriť bázu poznatkov, . . . → Viac: Brownfieldy – aktuálny problém priestorového rozvoja]]> prof. Ing. arch. Maroš Finka, PhD., foto: autor, Zdroj: Urbanita 3/2011

Kľúčovým problémom mnohých brownfieldov je nedostatočná mobilizácia vlastných endogénnych zdrojov, ktoré sú potrebné na štart nového životného cyklu či alternatívneho zhodnotenia územia. Vlastné organizačné, finančné a technologické zdroje často nestačia a takéto územie je odkázané na intervenciu zvonku. Preto treba vytvoriť bázu poznatkov, ale aj organizačný, inštitucionálny a finančný rámec regenerácie brownfieldov, ktorý bude súčasťou komplexných stratégií na zabezpečenie udržateľného rozvoja. Je nevyhnutné zvýšiť povedomie odbornej i laickej verejnosti o potrebe venovať tejto problematike mimoriadnu pozornosť. Aj preto sa jej venuje toto číslo Urbanity. Skúsme sa na úvod zamyslieť, čo sú a ako vznikajú brownfieldy a ako tieto územia revitalizovať tak, aby neboli brzdou, ale naopak impulzom ďalšieho vývoja sídla.

Berlín, mnohovrstvové dialógy

Dynamické a ďalekosiahle zmeny sú charakteristické nielen pre vývoj sídiel v krajinách prechádzajúcich rozsiahlou spoločenskou transformáciou po roku 1989. Procesy demografických zmien, ekonomickej globalizácie, zvyšovania mobility kapitálu, pluralizácie spoločnosti a jej prerodu od priemyselnej na vedomostne založenú prinášajú do priestorového rozvoja úplne nové impulzy vo všetkých rozvinutých krajinách západného sveta. Jeho smerovanie je ovplyvnené tiež zmenami hodnotových systémov, uvedomením si environmentálnych problémov a z nich vyplývajúcich limitov rozvoja. Aj keď je vývoj v jednotlivých krajinách a regiónoch do istej miery špecifický, globálne procesy a integrácia ich výrazne približujú.

Liverpool, sídlo (re)developerskej firmy priamo na území brownfieldu

Rozvoj osídlenia bol na Slovensku v uplynulých dvadsiatich rokoch poznačený podobne ako v Nemecku či ďalších krajinách západnej Európy predovšetkým extenzívnym rastom zastavaného územia. Plocha zastavaného územia vzrástla medzi rokmi 1994 a 2007 z viac ako 128-tisíc hektárov na takmer 228-tisíc hektárov, čo je nárast o viac ako 77 %. Iba v roku 2007 boli úbytky poľnohospodárskej pôdy v prospech výstavby 1 398 hektárov, čo predstavuje 1 359 futbalových ihrísk. Závažnosť tohto vývoja nespočíva však len v samotnom raste zastavaných plôch, ale predovšetkým v tom, že tento rast nebol podmienený demografickým rastom a nebol úmerný rastu ekonomiky či vyčerpaniu územných rezerv v intravilánoch miest. Do tohto vývoja sa okrem iného premietla ignorácia skutočnosti, že zatiaľ čo sa investuje do nových rozvojových území a ich vybavenia infraštruktúrou v extravilánoch miest, v ich intravilánoch sa nachádzajú obrovské nevyužité územia po bývalých priemyselných a poľnohospodárskych podnikoch a dopravných zariadeniach, neraz s rozsiahlymi environmentálnymi záťažami. Tie bude treba skôr alebo neskôr sanovať, keďže prestavujú ak nie hrozbu pre verejné zdravie a bezpečnosť, tak minimálne predražujú fungovanie mesta spôsobujúc jeho územné rozširovanie.

Svetová hospodárska kríza plnou mierou ukázala úskalia extenzívneho rozvoja aj na Slovensku. Opustené a zdevastované územia v intravilánoch miest sa rozrástli o nevyužité či nikdy neobsadené rozsiahle areály priemyselných parkov vybudovaných na zelenej lúke, prázdne novopostavené kancelárske a priemyselné budovy, preinvestované a nenávratne stratené verejné investície, nehovoriac o zbytočne investovaných stámiliónoch do nepotrebnej infraštruktúry, ako je napríklad štvorprúdová osvetlená komunikácia s okružnými križovatkami takmer každý kilometer paralelne s diaľnicou v lokalite Voderady. Kríza ukázala slabiny nielen neoliberálnych prístupov spoliehajúcich sa na regulačnú schopnosť trhu, ale aj existujúcich regulačných nástrojov, medzi ktoré patrí aj územné plánovanie vrátane v rámci neho urobených politických rozhodnutí. Takéto rozhodnutia bez adekvátneho odborného podkladu či v rozpore s ním (možnosť neprofesionálne spracovanej územnoplánovacej dokumentácie či rozhodnutí nechávam na praktickú skúsenosť čitateľa) predprogramúvajú vznik problémových území spôsobených či už neudržateľnosťou ich funkčného využitia, podmienenou vývojom ekonomiky, degradáciou okolitých štruktúr alebo pôsobením prírodných procesov.

Je pravda, že nevyužité a degradované územia nemožno spájať len s nesprávnymi politickými rozhodnutiami. Rozvoj sídiel je nielen procesom rastu, ale predovšetkým prirodzenou neustálou obnovou sídelnej štruktúry v jej funkčnej i materiálnej podstate. Samozrejmou súčasťou tohto procesu je súčasná existencia štruktúr v rôznej fáze ich vývoja vrátane fázy degradácie a následnej obnovy. Problémom sa tieto štruktúry s pôvodnou funkciou výroby, dopravy, bývania alebo rekreácie stávajú v momente, keď je stav degradácie územne taký rozsiahly a hlboký alebo sa odohráva v takých nepriaznivých vonkajších podmienkach, že nemožno naštartovať obnovu v rámci prirodzených procesov regenerácie štruktúry vnútornými silami. Závažnosť tohto problému zvýrazňuje nielen potreba intervencie na naštartovanie fázy obnovy zvonka (nie vždy to musí byť investičná intervencia), ale predovšetkým dosah degradácie na celú štruktúru sídla alebo krajiny s nebezpečenstvom negatívneho vplyvu až po úpadok sídla alebo regiónu ako celku. Ak sa územie v sídle (priemyselný, skladový či poľnohospodársky areál, obytná štvrť, areál školy či iného zariadenia služieb, dopravy a pod.) alebo v krajine (územie po povrchovej alebo hlbinnej ťažbe, zariadeniach technickej infraštruktúry, odkalísk, skládok a pod.) dostane do takéhoto vývojového štádia, nazývame ho brownfieldom alebo hnedým územím.

Prvé definície pojmu brownfield sa vzťahovali na územia, ktorých rozvoj, nové využitie alebo celková revitalizácia boli problematické pre reálnu alebo potenciálnu prítomnosť nebezpečných látok či iné znečistenie životného prostredia zväčša spôsobené ukončenými aktivitami priemyselnej výroby. Podmienka prítomnosti priemyselných záťaží na území bola typická pre prvé definície brownfieldov vznikajúcich v severoamerickom prostredí. Neskôr sa termín rozšíril na akékoľvek, pôvodne priemyselne využívané územie očakávajúce nové využívanie. V súčasnosti používa odborná verejnosť termín brownfield na označenie degradovaných území po akomkoľvek funkčnom využití, ktoré môže, ale nemusí mať ekologickú záťaž, na ktorom sa jeho predchádzajúce využitie skončilo a trh nebol schopný bez nejakého druhu intervencie dať impulz na jeho opätovné využívanie. Škála území, ktoré spĺňajú tieto charakteristiky, je teda široká a značne heterogénna.

Bratislava, Rozadol (arch.: P. Moravčík, J. Šujan), príklad úspešnej náhrady pôvodnej priemyselnej štruktúry

Zaujímavé je, že medzi najčastejšie sa vyskytujúce typy brownfieldov sa v krajinách západnej Európy zaradili územia so zníženou kvalitou bývania, dominujúce popri bývalých výrobných územiach priemyselnej a poľnohospodárskej výroby a dopravných zariadení a armády. Ich spoločným znakom je kombinácia rôznych aspektov degradácie, medzi ktorými sú predovšetkým nedostatočná dostupnosť a dopravná obsluha, prítomnosť nedostatočne asanovaných reliktov z minulého obdobia, environmentálne problémy, fragmentácia sídelných štruktúr, oslabená sociálna kohézia, ale aj zlý imidž územia. Negatívne dôsledky niekdajšej činnosti sa tu prejavujú najmä vo svojich sekundárnych priemetoch a rôznych vzájomných súvislostiach. Ukazuje sa, že sekundárne sociálno- -ekonomické záťaže vyplývajúce z pôvodných aktivít sú neraz zjavnejším problémom brownfieldov ako priame environmentálne záťaže, ktoré sa darí zväčša technologicky kontinuálne odstraňovať.

Buenos Aires, Puente de la Mujer (S. Calatrava) – vstup svetovej architektonickej osobnosti ako katalyzátor regeneračných procesov brownfieldu

Osobitným problémom brownfieldov je, že spravidla negatívne ovplyvňujú aj susedné územia. Typická silná radiácia problémov (kriminalita, nezamestnanosť, zlý imidž) smerom k mestu alebo regiónu ako celku spôsobuje v mnohých prípadoch izoláciu územia a prehlbovanie problémov, ktoré sú naň viazané. Preto na naštartovanie procesu ich revitalizácie obvykle nestačí použiť výhradne lokálne riešenia.

Vnímanie problematiky brownfieldov je rôzne, neraz sa z vonkajšieho pohľadu nezdá riešenie problému brownfieldov urgentné, inokedy sa z obavy pred rozsiahlosťou problému brownfieldy konzervujú v existujúcom rozsahu miesto toho, aby sa hľadali ich systémové riešenia. Často je vstup investorov do územia brownfieldu limitovaný chýbajúcou alebo nedostatočnou inventarizáciou a katalogizáciou problémov, ale aj existujúcich hodnôt územia, nejasnými vlastníckymi vzťahmi, nedostupnosťou presných dát a záznamov z minulosti, nekoncepčnosťou až kontraproduktivitou jednotlivých aktivít verejného sektora, ako je napríklad podpora rozvoja na zelenej lúke zo štrukturálnych fondov EÚ. Absencia strategickej vízie vo vzťahu k regenerácii brownfieldov, ale často aj vo vzťahu brownfieldu a rozvoja mesta či obce robí situáciu ešte komplikovanejšou (viac v [3]). Tieto územia sa nachádzajú v problémových fázach svojho životného cyklu a často práve disharmónia ich vývoja s celkovým životným cyklom sídla či regiónu, ktorý sa nachádza vo fáze dynamického rozvoja, teda v priamom „protismere“ vývoja brownfieldu, spôsobuje aj napätia premietajúce sa do neochoty verejného sektora intervenovať alebo do chybnej intervencie (snáď nebude pôsobiť naivne, ak tu ako príklad spomenieme bratislavský Park kultúry a oddychu).

Bratislava – fragmenty pôvodnej priemyselnej štruktúry s vysokým potenciálom stať sa v lokalite nositeľom osobitosti a kontinuity, ktoré často bývajú obetované kvôli novej výstavbe.

Rozmanitosť brownfieldov a problémov s nimi spojených, citlivosť každého strategického rozhodnutia či intervencie do ich vývojových procesov spôsobuje, že ich regenerácia je zložitá a obsahovo komplexná problematika. Skúsenosti s plánovaním a realizáciou revitalizácie týchto území ukázali, že treba používať také techniky a metódy, ktoré sú schopné poňať túto problematiku komplexne a ktoré zároveň obsahujú metódy bežne používané v rôznych oblastiach developmentu, ale aj metódy špecificky adaptované či novovyvíjané. Preto sa táto problematika stala predmetom celého radu projektov vedy a vývoja podporovaných Európskou komisiou, ktorých sa zúčastnilo niekoľko slovenských subjektov z akademickej pôdy, ale aj obce a regióny. Je to potešiteľné, veď rehabilitácia brownfieldov je predovšetkým v mestských štruktúrach zložitý problém, ktorý vyžaduje aktívnu účasť všetkých stakeholderov – ale rozhodujúci je práve verejný sektor. Práve preto je činnosť alebo nečinnosť obecných a regionálnych samospráv určujúca pre smerovanie rozvoja – opätovné využitie, nedostatočné využívanie, degradovanie či zanedbanie brownfieldu alebo využívanie zelených lúk na novú výstavbu. Preto potrebujeme špecifický strategický prístup k regenerácii brownfieldov ako súčasti komplexných rozvojových stratégií na všetkých úrovniach – od obce cez región až po štát. Stratégie na lokálnej úrovni sú zvlášť dôležité, ale v mnohých prípadoch rozsah problémov spojených s regeneráciou brownfieldov presahuje kapacitu úrovne municipalít, a to aj v prípade veľkých miest.

Príspevok vznikol vďaka podpore v rámci OP Výskum a vývoj pre projekt Centra excelentnosti: Centrum pre rozvoj sídelnej infraštruktúry znalostnej ekonomiky SPECTRA+ (ITMS 26240120002), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja, a v rámci výskumného projektu VEGA 2/0016/11.

Prof. Ing. arch. Maroš Finka, PhD., pracuje v Ústave manažmentu STU. Venuje sa interdisciplinárnym aspektom vývoja priestorovej kvality systémov osídlenia.

Literatúra

[1] Brownfields Definition. U.S. Environmental Protection Agency. http://epa.gov/ brownfields/glossary.htm, prístup 20. 11. 2007.

[2] Ferber, U. (editor): Brownfields príručka. Lifelong Educational Project on Brownfields (LEBOP). Leonardo da Vinci Pilot Project CZ/04/B/F/PP-168014. VŠB- -TU Ostrava, FAST. 2006.

[3] Jamečný, Ľ. – Finka, M.: Experience with Urban Rehabilitation and Improving the Quality of Life in the 5th FP LUDA Project EVK4-CT-2002-00081. In: Alfa- -Spectra 1/2007, 2007, s. 13 – 20.

[4] Petríková, D.: Regenration of Brownfields – Conceptual Approach. In: Alfa- -Spectra 1/2007, 2007, s. 26 – 30.

[5] Preliminary definition of LUDA area. Report D.1. LUDA Project, Contract Nr. EVK 4 – CT 2002-00081, 2007.

Brownfields – current problem in space development

A key problem for many brownfields is insufficient mobilization of their own endogenous resources, which are necessary for the start of a new life-cycle or alternative valuation of the territory. Internal organizational, financial and technological resources are often insufficient, and so these sites are dependent on intervention from outside. It is therefore necessary to create a knowledge base, along with an organizational, institutional and financial framework for brownfields regeneration, which will become a component in the complex strategy for securing sustainable development. It is imperative to raise the consciousness of both the lay and the professional public on the need to dedicate special attention to this problem. And that’s why this issue of Urbanita will be dedicated to the question. As an introduction, let’s try to think about what brownfields are, how they came into being, and how these sites can be revitalized so that they are not a burden, but rather an impulse for further area development.

„Podpora budovania cyklistických trás na území mesta je jedna z našich najvýznamnejších priorít na rok 2012,“ uviedol primátor Milan Ftáčnik. „Týmto spôsobom chceme pomôcť odľahčiť dopravu v meste a . . . → Viac: Komisia mesta pre cyklodopravu v Bratislave rozhodla o prioritách na rok 2012]]> Budovanie nových cyklotrás, revitalizácia existujúcich úsekov ako aj príprava nových projektov boli hlavnou témou diskusie Komisie mesta pre cyklistickú dopravu v stredu 8. februára 2012.

„Podpora budovania cyklistických trás na území mesta je jedna z našich najvýznamnejších priorít na rok 2012,“ uviedol primátor Milan Ftáčnik. „Týmto spôsobom chceme pomôcť odľahčiť dopravu v meste a podporiť zelenú alternatívu. Som rád, že aj poslanci podporili túto našu programovú prioritu a na tento rok schválili prostriedky vo výške 491-tisíc eur.“

Komisia mesta schválila priority na rok 2012. Bude medzi nimi dokončenie rozbehnutých projektov, revitalizácia existujúcich úsekov ako aj budovanie nových. V rámci pripravených projektov plánuje hlavné mesto v prvom polroku dokončiť cyklotrasu na Viedenskej ceste, na Košickej ceste a vyznačiť Prvý historický okruh na vonkajšej hrane historického centra. Komisia zároveň schválila prioritné úseky, pre ktoré začne pripravovať projekty a začne aj realizáciu. Ide celkovo o 11 úsekov: V centre mesta sa má vybudovať nová cyklotrasa na nábreží Dunaja od Nového mosta po Starý most s pokračovaním po Pribinovej ulici k mostu Apollo. V mestskej časti Ružinov ide o revitalizáciu Ružinovskej radiály, vyznačenie cyklopiktokoridorov po Záhradníckej a Špitálskej ulici smerom do centra. Ďalšími úsekmi budú Račianska radiála od ŽST Vinohrady po Jarošovu ulicu, Agátová ulica v Lamači, Dunajská ulica a Obchodná. Projektová dokumentácia je v pokročilom štádiu príprav aj na úseku pri Karloveskom ramene. Prioritou je aj medzinárodná cyklotrasa z Devína do Karlovej Vsi, ktorá je kvôli geologickým a majetkovým podmienkam náročná na realizáciu. Do úplného vybudovania plánuje hlavné mesto vyznačiť cyklopiktokoridory ako aj ďalšie opatrenia na zvýšenie bezpečnosti cyklistov. Komisia sa okrem priorít zaoberala aj možnosťou vedenia cykotrasy na ostrove Sihoť ako aj budovaním podpornej infraštruktúry ako sú cyklostojany, cyklomapy či požičiavanie bicyklov.

Cyklotrasy – Priority na rok 2012
schválené Komisiou mesta pre cyklistickú dopravu dňa 8.2.2012

1) Nábrežie
Rázusovo nábrežie (Nový most – Osobný prístav)
Fajnorovo nábrežie (Osobný prístav – Starý most)
Obnova značenia na Dvořákovom nábreží (Riverpark – Nový Most)

2) Pribinova
Spojenie Eurovea – most Apollo (značenie)

3) Ružinov a prepojenie do centra
Ružinovská – revitalizácia
Záhradnícka – cyklopiktorgramy
Špitálska a Štúrova– cyklopiktogramy v zóne 30km/h
Bajkalská ulica – revitalizácia

4) Račianska radiála
Trasa: ŽST Vinohrady – Jarošova. Využitie chodníka pre peších (zmiešaný pohyb) – úpravy obrubníkov, lokálne vysprávky, značenie.

5) Karloveské rameno
Lafranconi – Lodenica

6) Petržalka
Trasa popri Chorvátskom ramene (od lávky na Tematínskej pozdĺž Draždiaku až po Antolskú). Prepojenie pri ČOV na MDCC.

7) Devínska cesta
Dočasné opatrenia na zvýšenie bezpečnosti, cyklopiktogramy, zvislé dopravné značenie, zníženie rýchlosti na 50 km/h. Víkendový režim.

8 ) Lamač
Agátová ulica – realizácia predĺženia Dúbravskej radiály až po Agátovú ulicu. Dôvodom je plánované riešenie prepojenia Devínskej Novej Vsi – Dúbravky a Lamača. Ide o prioritu kvôli realizácii Cyklomostu.

9) Dunajská
značenie, vjazd do protismeru v jednosmerke

10) Obchodná
oficiálne povolenie vjazdu pre cyklistov

11) Vajnory
Príprava projektovej dokumentácie Zlaté Piesky – Trnavské mýto (od predajne NAY a križovatky na nadjazde popri Seneckej a Tescu a ďalej po Rožňavskej ul. a Trnavskej ceste).

____________________

Komisia mesta pre cyklodopravu je poradným orgánom primátora Milana Ftáčnika, v ktorej zastúpenie má magistrát hlavného mesta, mestské časti, Bratislavský samosprávny kraj, občianske cyklozdruženia, cykloturisti či ďalší odborníci. Jej cieľom definovať koncepciu budovania cyklotrás na území mesta.

Michal Feik, poradca primátora, Hlavné mesto SR Bratislava, foto: Martina Jakušová

Zdroj: www.grunner.sk